'Jane Eyre' is a story about an orphan child. Jane's parents died when she was still too little to remember them, and it is her uncle (her mother's brother) who takes her in.... Čítať viac
'Jane Eyre' is a story about an orphan child. Jane's parents died when she was still too little to remember them, and it is her uncle (her mother's brother) who takes her in. Jane's uncle also dies not to long after this, and he makes hir wife,... Čítať viac
Máte čítačku, tablet alebo mobil? Stiahnite si do nich e-knihu: budete ju mať hneď a ešte aj ušetríte život stromom. Viac informácii o e-knihách nájdete tu.
Aby vydavateľ zabránil pirátskemu kopírovaniu, chráni túto e-knihu šifrovaním. Prečítať si ju môžete len na čítačkách a aplikáciách, ktoré podporujú Adobe DRM.
'Jane Eyre' is a story about an orphan child. Jane's parents died when she was still too little to remember them, and it is her uncle (her mother's brother) who takes her in. Jane's uncle also dies not to long after this, and he makes hir wife, Mrs. Reed, promise him that she will take care of his niece as if she were her own. Unfortunately for Jane, her aunt does not fulfill that promise: She considers Jane a bourdain and dislikes her for being poor. Her children are no better. Under their mother's indulgence, they mistreat their cousin constantly, always making it clear that she is inferior to them. It is only at age ten that Jane managed to get out of her aunt's house, but her quality of life does not improve much. She is sent to Lowood, a charity school directed by the cruel Mr. Brocklehurst, who does not hesitate in making the pupils face hunger, cold and even physical punishments in what he considers a chance to 'save their souls'. Our protagonist remains at Lowood for eight years, six as a pupil and two as a teacher. After that, she decides that it is time to find a new situation and advertises in a paper offering her services to educate children. The only answer she receives comes from a place called Thornfield, in Millcote, and is addressed by a Mrs. Fairfax, who hires her to be the governess of only one child. Jane's life in Thornfield Hall is more satisfactory that she could have expected. She likes Mrs. Fairfax, the housekeeper, and her little pupil Adele, who soon become very fond of her, too. Jane also gets to know Mr. Rochester, owner of Thornfield, with whom she develops a strange friendship that eventually turns into love. But it will be no long until she discovers that the unequal social positions and the difference of age are not the biggest obstacles that their relationship has to overcome. On the eve of their wedding a terrible secret comes out, tearing Jane away from everything she has ever known.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Hodnotenia
4,6 / 5
304
75
27
8
8
Recenzie čitateľov
Zhrnutie recenzií
Zosumarizované pomocou AI, ktorá môže robiť chyby.
Jane Eyre je v recenziách vnímaná ako nadčasová klasika s inšpiratívnou hlavnou postavou a výraznou romantickou líniou. Čitatelia oceňujú sugestívnu viktoriánsku atmosféru Thornfieldu a emocionálnu hĺbku príbehu, ku ktorému sa mnohí radi vracajú. Niektorým však prekáža pomalšie tempo v istých kapitolách a technické chyby či problémy s vydaním v slovenčine.
Čitatelia oceňujú
Hlavná postava Jane je považovaná za silnú, dôstojnú a inšpiratívnu ženu.
Romantický vzťah s pánom Rochesterom má emocionálny náboj a silný záver.
Atmosféra Thornfieldu a zobrazenie viktoriánskej doby sú sugestívne a pohlcujúce.
Kniha je nadčasová a mnohí čitatelia sa k nej opakovane vracajú.
Čitatelia ďalej hodnotia
Niektoré kapitoly sú dlhé a pomalé, čo u niektorých čitateľov spôsobuje nudu alebo potrebu prestávok.
Konkrétne vydanie obsahovalo preklepy a chyby, ktoré zhoršili čitateľský zážitok.
Problém s dostupnosťou a zastaranými slovenskými prekladmi, niektorí čitatelia ju ťažko zohnať v slovenčine.
Pomohlo vám zhrnutie?
Sofia Gilániová
Overený zákazník
8.5.2026
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Charlotte Brontë Jana Eyrová
Jana Eyrová je sirota. Brat jej matky už zomrel, no jeho posledné želanie bolo, aby sa jeho žena postarala po jeho smrti o toto dievčatko. Áno, nechala si ju, no veľmi jej závidela. Prečo? Veď práve ona bola ženou jej matky brata, nemala jej teda čo závidieť. Ale predsa, aj v človeku, ktorý by mal byť plný vďačnosti sa nájdu sklony k závisti a nenávisti. V posledných dňoch totiž jej muž venoval viac pozornosti Jane ako svojim deťom a to ju nesmierne rozčúlilo, až do takého stavu, že to do dnešného dňa prenáša nenávistne na sirotu.
Nemá priateľov. Doma je zosmiešňovaná a ešte horšie, bitá Johnom synom jej tety. Jediný vľúdny človek v domácnosti, ktorý sa k Jane správal čiastočne láskavo, bola Besie, opatrovateľka. Jana sa cíti neprijatá a nekonečne nešťastná a túži byť kdekoľvek inde ako v dome Reedovcov. Alebo aspoň náznačné prijatie a teplo domova.
V ďalšej etape príbehu môžeme pozorovať, ako Jana dospieva a jedného dňa príde istý muž, ktorý o Janu prejavuje skutočný záujem po jej zážitku, keď ju pani Reedová zamkla v červenej izbe, sa jej zhoršil zdravotný stav. Veľmi sa vtedy bála a mala halucinácie, že sú tam duchovia. Pán Lloyd prejaví súcit a pýta sa, či by chcela odísť z Gatesheadu do školy. Pani Reedová ochotne privolí, pričom ju vo svojom dome nemôže strpieť a on vidí, že Jana psychicky trpí. Chcela by ju poslať okamžite. Hneď na druhý deň ráno ju vyšle spolu s tým pánom.
Loowodská škola jej poskytla základné vzdelanie. Je tam aj celkom šťastná, pretože sa čoraz častejšie začína zhovárať s Helenou Burnsovou. No, keď tretina školy zomrie na týfus a jej drahá priateľka na suchoty, klesne na duchu. Veľmi obľubuje slečnu Templovú, učiteľku, ale keď sa vydá, povie si, že to už nevydrží.
Vďaka inzerátu v novinách sa dostane do Thornfieldu. Slúži ako guvernantka malej Adely. Je to niečo ako súkromná učiteľka v dnešných pomeroch.
Obľubujem túto časť knihy. Jana sa ide prejsť a stretá neznámeho muža na koni. No kôň ho prevráti a ona je jeho „záchrankyňou“, pretože mu pomôže. Potom prichádza domov a zisťuje, že on je majiteľom domu! Postupne sa doňho zaľúbi. Neprekáža jej v tom ani ich výrazný vekový rozdiel. Ona 18-ročná, zatiaľ čo on je približne 40-ročný.
Ďalší moment z knihy, ktorý ma uchvátil a doslova dostal Janu to večer ťahá von pozrieť sa na mesačný svit. Zistí, že nie je jediná. Snaží sa byť nenápadná, pánovi Rochesterovi sa ukryť a čo najnenápadnejšie sa odplaziť, no on len bezvýznamne akoby nič poznamená, nech sa ide prizrieť mesiacu aj ona. V romantický večer Jana pánovi Rochesterovi prejaví city, ktoré k nemu prechováva. On sa má ženiť. S Blanche Ingramovou. S veľmi peknou slečnou, ktorej Jana praje, ale zároveň by chcela ňou byť ona. Vidí, že tá slečna nie je takou ženou, aká by mala stáť po boku jej vysnívaného muža. Pretože tam vidí seba.
Po jej vyznaní prichádza priznanie jeho. Vraj všetky tie záležitosti so slečnou Ingramovou iba fingoval a vodil ju za nos, pretože žiarlivosť je vraj najrýchlejším nástrojom na prejavenie pravých citov. Tak to by mi v živote nenapadlo! Tento zvrat v deji bol veľmi zásadný a ja som zistila, že takáto vec ma dokáže prekvapiť. Asi som ten typ čitateľa, ktorý všetkému uverí naivný. No asi práve to bol autorkin zámer a dokonale sa jej to podarilo. A to sa nevydarí len tak hocikomu. Pociťujem k nej obrovský obdiv!!! A po ďalšie zistil, že slečna je zlatokopka, pretože keď jej a jej matke oznámil, že má iba tretinu bohatstva a majetkov, ako si spočiatku mysleli, dali si odstup, krok späť a začali sa správať chladne. Ale to len tak okrajovo vôbec to nijako nesúviselo s jeho citmi, ktoré ukrýval JEDINE pre Janu Eyrovú.
No do deja, samozrejme, prichádza ďalšia zápletka, akoby toho nebolo dosť. Kto je tá podivná Grace Polová? Čo ešte stále robí v jeho dome, keď už takmer zabila jeho kamaráta tým, že ho zúrivo hrýzla a bila, samého pána Rochestra ohrozila tým, že mu podpálila izbu a má ten najpríšernejší a najškodoradostnejší smiech na svete? Toto všetko sa mala Jana Eyrová dozvedieť po uzatvorení sviatostného manželstva s pánon Rochestrom. Ale... dozvie sa to vôbec, keď na svadbe prednesie námietku voči manželstvu brat Grace Polovej v znení, že pán Rochester má ešte žijúcu právoplatnú manželku? Nie je ňou práve Grace?
Larisa Cipkova
Overený nákup
16.1.2025
Odporucam
„Jane Eyre“ nie je len klasika je to príbeh o sile, odhodlaní a láske, ktorý ťa úplne pohltí. Jane je postava, ktorá ťa inšpiruje už len tým, ako dokáže čeliť ťažkostiam bez toho, aby stratila svoju dôstojnosť. Romantická zápletka s Rochestrom má presne toľko napätia a emócií, aby si ju pamätal ešte dlho po dočítaní. Ale čo ma dostalo najviac, bola tá temná a tajomná atmosféra Thornfieldu. Toto je kniha, ktorú si zamiluješ bez ohľadu na to, aké žánre obvykle čítaš.
Čo vo filmoch neuvidíte: Kniha ukrýva množstvo hnusu.
Prečítať si po rokoch romantický román, čo človeka fascinoval a formoval v detstve je riskantné. Riskujeme dezilúziu, sklamanie, banalitu ktorá môže prekryť detskú fascináciu príbehom chudobnej siroty, ktorá zabojovala o svoju dôstojnosť a vzoprela sa aj veľkej láske v mene cti.
Mnohí tvrdia že román je jedným z najikonickejších svojej doby a žánru. Že ukazuje ženu ako duchovne rovnocennú mužovi, schopnú aj napriek zväzujúcim okolnostiam rozhodovať o svojom osude. Podobne ako Tatiana v Puškinovom Oneginovi aj Jane Eyre v podstate prvá vyznáva lásku mužovi, ktorý stojí vyššie v spoločenskom rebríčku, otvorene hovorí o svojich túžbach po dôstojnosti a uznaní.
Po mnohých rokoch však moja pozornosť zostala prikvačená na historických a spoločenských okolnostiach, ktoré kniha odzrkadľuje a ktoré filmové adaptácie milosrdne obchádzajú či priamo vyhladzujú.
Rasizmus autorky, ktorý bol vtedy zrejme súčasťou výchovy vo všetkých vzdelaných anglických rodinách, zdôrazňovanie nadradenosti britskej výchovy, spôsobov, dokonca výzoru (farba pleti), nad iné kultúry, je evidentný napríklad v odsudzovaní všetkých nežiadúcich vlastností malej Adele a stotožňovaním ich s jej francúzskym pôvodom. Podobne popis Berthy, šialenej ženy pána Rochestera, zdôrazňuje jej rasu a kreolský pôvod ako zdroj zvrhlej povahy a šialenstva.
Zaujímavé sú aj sociálne pomery, ktoré kniha zrkadli. Môžu byť tiež odrazom autorkinej vlastnej životnej skúsenosti. Postoj k deťom, sirotám, chudobe, je veľmi drsne vykreslený. Scény Jane putujúcej cudzou krajinou prosiacej o pomoc a stretávajúcej sa so surovým odmietaním ešte aj v dome kňaza, môžu svedčiť o stave bezpečnosti, ale aj pokrytectve svätuškárskej viktoriánskej anglickej spoločnosti.
No a extrémne zaujímavá je postava Janeinho bratranca St.Johna, ktorý ju svojim náboženským fanatizmom terorrizuje a vydiera jej veriacu dušu v snahe zotročiť si ju ako svoju manželku pre vlastné ambiciózne ciele. O povahe a bohumilosti ktorých (misionárstvo v Indii) dnes vieme svoje. Nadradenosť a necitlivosť egocentrika, ktorý sa povyšuje nad ostatných a koná dobro len ako povolanie, autorka vôbec nekritizuje a opisuje ho s istou blahosklonnosťou.
Svätuškárstvo a neustále odvolávanie sa na boha môžu byť tiež kombináciou doby a autorkinej výchovy. Naštvalo ma však, že si na konci knihy neodpustila triumf obrátenia rebelujúceho Rochestera na vieru. Všetko je v poriadku, boh všetko vyriešil. Z toho mi bolo po rokoch trocha nevoľno, ako malá som to vôbec nevnímala. Ale pripúšťam, je to aj mojím svetonázororm.
Filmové adaptácie, najmä niektoré, sa snažia vytiahnuť to naozaj hodnotné z tohto historického diela. (Ja mám rada tú s Ciaranom Hindsom) Boj hodnôt, príbeh rozporu lásky cti, konvencií a zmyslu života. V knihe je však veľa škaredosti, ktorá tiež stojí za reflexiu a môže v mnohom poučiť.
Knihu jsem četla kvůli maturitní četbě, zaujala mě její děj i autorka už když jsme dílo probírali. Kniha je sice dlouhá, ale za to krásná, nečetla jsem ji naráz, musela jsem si dát delší pauzu, protože některé kapitoly byli moc zdlouhavé a už jsem se těšila až kapitola skončí, ale jsem moc ráda za to, že jsem ji dočetla. Určitě knihu doporučuji, ale jako maturitní četbu jen těm kteří rádi čtou.
Knihu jsem si přečetl až po shlédnutí stejnojmenného filmu, který ve mně zanechal hluboký dojem, i rozpaky z poměrů v ústavu Viktoriánské Anglie 19 století. Kniha bývá většinou lepší a hlubší, nežli film. Zde bych to však rozdělil. První část příběhu z výchovného ústavu v Lowoodu je ve filmu zachycena lépe než v knize. Alespoň pro mne je to tak věrohodné, že ono tajemno a strach, které školu prostupuje, mne dostávalo. Hrubost, bytí s pedantickým vymáháním všechno bez jiskérky projevu svobodného uvažování a vlastního názoru, mě ve filmu dostala. Další část příběhu již na panství podivného Roschetera, je v knize popsán autorkou doslova brilantně. A tak je příběh opravdu silným zážitkem. Až s odstupem času jsem si uvědomil, kolik hezkého v Janě bylo schováno. Odnesl jsem si z příběhu ještě jedno. Nic není v životě zadarmo, vše by mělo být podloženo svědomitou prací.
Nenechme se mýlit - Jana Eyrová je překrásné dílo. Bohužel jsem si zakoupila toto vydání, které obsahuje překlepy či různé chyby z nedbalosti tak často, že jsem si nemohla užít krásu románu. Mé doporučení: Přečtěte si Janu Eyrovou v kterémkoli jiném vydání, nebudete litovat!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Veľmi sa mi kniha páčila, až sa hanbím ako neskoro som si ju prečítala. Ale stále lepšie ako nikdy. Mám rada takéto historické romány. V niektorých častiach ma až bolelo vnútro z tej lásky, tie slová v knihe prenikali až do mňa. Užívala som si čítanie, v niektorý moment som sa až bála, že to neskončí tak ako chcem, no, to napätie sa vyplatilo.
Janu E. som si jednoducho zamilovala. Je to dychberúce dielo z viacerých štádií Janineho života, kde môžeme pomaličky pozorovať ako sa z malého dievčatka stáva dospelá žena. Aj keď som knižku čítala dlhšie ako zvyknem, veľmi som si to vychutnala a užívala chvíle unesená do tohto obdobia. Najviac oceňujem ako sa k nám autorka počas diela prihovára. Úchvatné.
Knihu som čítala celkom dlho. Nestáva sa mi často, že by mi čítanie dlho trvalo, ale pri tejto knihe ma hlavne nudil začiatok, keďže dej sa rozbieha pomaly. Je to takisto prvá klasika, ktorú som kedy čítala, tak aj preto mi celkom nesadol štýl písania. Výtlačok ktorý mám doma je ešte z roku 1968, tak som si istá, že preklad sa za tie roky zmenil a možno aj zjednodušil.
Avšak aj tak som si knihu chcela prečítať celú, lebo klasické romány ma veľmi priťahujú. Príbeh je typický pre svoju dobu; všadeprítomná temná atmosféra nám jasne naznačuje, že kniha je gotické dielo. Autorka živo vykresľuje prostredie, ktoré ľahko vtiahne čitateľa.
Dielo je romanticko-realistický román, čo je cítiť v rôznych aspektoch. Jane je racionálna, chladná a aj trochu povrchná. Jasný príklad realizmu. Na druhej strane máme pána Rochestera, ktorý je ako vystrihnutý z romantizmu. Taktiež prítomnosť silných citov ukazuje na romantický smer.
Dej samotný je celkom zaujímavý, približuje nám skutočnosť, ako ľudia žili kedysi a ako zmýšľali, alebo čo považovali za dôležité.
Neviem čo si myslieť o Jane. Je to rozumná a silná mladá žena, hoci akási upätá a zvláštna. No rada som sledovala jej príbeh. Pán Rochester mi pripomínal akéhosi rozvážneho rojka a jeho dlhé prejavy plné metafor a iných umeleckých prvkov mi pripadali trochu prehnané, ale akési milé. Rozhodne mi prišiel ako zhovorčivý človek, keď sa trochu otvoril.
Koniec ma veľmi prekvapil, nemala som najmenšie tušenie ako to skončí. No aj tak sa mi záver knihy páčil a veľmi sa k takémuto príbehu hodil.
Charlotte Brontëová (* 21. apríl 1816, Thornton, Yorkshire – † 31. marec 1855, Haworth, Yorkshire) bola britskou spisovateľkou a sestrou spisovateliek Anny Brontëovej a Emily Brontëovej.
Charlotte Brontëová sa narodila ako tretie dieťa reverenda Patricka Brontë a jeho ženy Márie, rodenej Branwellovej. V roku 1820 sa rodina presťahovala do Haworthu, kde ich matka v roku 1821 skonala na rakovinu. Súrodenci sa utiahli do snového sveta, Angrie, pre ktorý Charlotte s bratom Branwellom píšu noviny. Charlotte spolu s troma zo štyroch sestier poslali do internátnej školy v Lancashire. Dve staršie sestry - Mária a Elisabeth - opustili školu skôr a onedlho na to zomreli tuberkulózu. Charlotte a Emily sa domov vrátili v roku 1825. Charlotte pokračovala vo vyučovaní doma, až pokým ju neposlali do školy v Mirfielde, kde študovala od roku 1931 do roku 1932. O tri roky neskôr sa do tejto školy vrátila ako učiteľka. V roku 1939 sa zamestnala ako guvernantka a pracovala v tejto pozícii až do roku 1842, kedy so sestrou Emily odcestovala do Bruselu pensionátu de Demoiselles madam Hegerovej, kde sa zamilovala do profesora Hegera. Táto neopätovaná láska sa stala námetom jej románu Profesor.
Po návrate domov v roku 1844 sa pokúšala presadiť vlastnú školu, pre nedostatok študentov však aj tento projekt stroskotal. Spolu so sestrami sa usadila v Haworthe, kde prežívali z malého dedičstva po otcovi. Venovali sa vlastnej tvorbe a v roku 1846 vydali spoločnú zbierku básní pod mužskými pseudonymami Currer (Charlotte), Ellis (Emily) a Acton (Anna) Bellovci. Nepriaznivá kritika a iba tri predané exempláre však neodradili sestry od písania.
V roku 1847 vydali sestry každá svoj román a stali sa zo dňa na deň slávnymi. Charlottin román Jana Eyrová slávil veľký úspech, zatiaľ čo Emilyn román Búrlivé výšiny sa stretol s nepochopením a Annin román Agnes Greyová bol klasifikovaný ako ľahké čítanie. Keďže boli diela vydané pod mužskými pseudonymami, vznikli dohady o tom, kto sú autori týchto románov. Niektorí dokonca hovorili o tom, že ide o jednu osobu. Vydavatelia ryžujúci zo situácie tieto dohady ešte podporovali. Sestry sa nakoniec rozhodli odhaliť svoju identitu. Ich diela však naďalej vychádzali pod ich pseudonymami.
Leto 1848 bolo krátkym šťastným obdobím, ktoré sestry spolu prežili. Starosti im robil len zdravotný stav brata Branwella, ktorý v septembri toho roku umrel na následky dlhoročného alkoholizmu a závislosti na ópiu. Onedlho na to sa zhoršil aj zdravotný stav Emily a Anny, ktoré krátko na to zomreli na tuberkulózu.
Charlotte sa ako jediná zo sestier v roku 1854 vydala za pomocného farára Arthura Bella Nichollsa. Podľa úmrtného listu zomrela v marci 1855 na tuberkulózu, je však pravdepodobné že šlo o Hyperemesis gravidarum.
Vždy, keď niekto umrie, starostlivo vygravírujú do náhrobku jeho dátum narodenia a smrti. Ale vlastne to jediné, čo sa skutočne ráta, je tá malá pomlčka medzi rokmi.
EPUB (Adobe DRM)
PDF
