Audio 2024

Hoci sa po celý čas tvrdohlavo drží svojej temnej stránky, tak Sběratel sněhu je ako pozorovateľ veľmi pozorný a citlivý. V ťaživej atmosfére príbehu som mala trošku problém nájsť sa, ale postavy ma v tom nenechali samu a všetko mi vynahradili. Autorov špecifický typ vyjadrenia zaistil, že ak sa naskytne príležitosť, prečítam si aj ďalšiu knihu.

Veľmi zaujímavý námet na knihu musím povedať. No veď, povedzme si otvorene, kto si už aspoň raz v živote nepoložil tú otázku. Ale aby sa na základe tej jednej jedinej otázky a dvoch verzií životnej cesty postáv tak uvážene odreferoval vzťah k Bohu i matke, aj keď len v predstavách, to som ešte nezažila. Niekedy je fakt najlepšie nič nečakať a možno potom zostane človek príjemne prekvapený. Minimálne pri výbere príbehov sa mi to čoraz častejšie potvrdzuje.

Citadela vo mne prebudila zabudnuté city. K sebe samej, k okoliu, k nepoznanému. Možno v nej spomaliť, nájsť nový vietor, rovnováhu, ticho. Neoznačuje. Počúva. Akceptuje zmenu vekom. Učí zachytávať postupy k úchopu. Prijímať ľudí takých, akí sú. Nemeniť človeka na svoj obraz. Neľutovať, čo bolo, pretože vďaka tomu si umožňuje žiť prítomnosť. A to všetko vďaka prostým rozhovorom, keď si myslíte, že ste neviditeľný. S ňou každý deň prináša nové výzvy, ale aj nové možnosti, ako ukázať silu lásky a odvahy. Lebo vie, že vaše úsilie, podpora a pokora sú tým, čo robí vašu cestu hodnotnou. Aj keď je niekedy náročná, ste predsa tým najlepším darom, ktorý máte. A keďže ja som vyšla z počúvania tejto všestrannej knihy ako lepší človek, vy môžete takisto.

Audio verzia tohto príbehu je sčasti naozaj ako kvalitne ušitý kabát napríklad. Veľký, hrejivý a odolný. Hrdo nosí ilúziu slobody so spomienkami na lepšie časy, ktoré nikomu nezakázali. Pretože potom nie je taký pichľavý. Práve naopak hladší, nech môže predviesť krásu aj v tom temnom, čo znenazdajky vyšlo na svetlo sveta. Skvele podané.

To nemyslíte vážne! Až mi mozog skoro z hlavy vyletel, čo sa vo mne toľko adrenalínu nahromadilo. No veď povedzte, môže niekoho takmer nič nevyviesť z miery? Ja tie postavy, svet milujem. Láska na celý život.

Je mi ľúto, no Griša šla akosi mimo mňa. Postavy plytké, manipulácia čierna na bielom až príliš očividná, autorka tápe a prešľapuje na mieste. Na druhý diel ma to ani trošku nenavnadilo. Nevadí, nabudúce budem mať snáď pri výbere knihy šťastnejšiu ruku.

Nachádzať upokojenie v umení sa môže vyplatiť. Začať veriť v náhody sa môže vyplatiť. Svoje o tom vie aj Jocelyn Guenevere Marchantierová-Jonesová. Dáma naštvaná, nedocenená, ale srdečná. S takou láskou totiž nespomína na babičku len tak hocikto. Za seba môžem s čistým svedomím povedať, že začať znovu žiť jej očami bola napriek všetkému sranda za všetky prachy. Aj keď počas toho odporúčam prižmúriť obe oči a vyzbrojiť sa najvyššou dávkou nadhľadu, akou disponujete.

Pre Henrika Groena je vek naozaj iba číslo. S ním vám úsmev z tváre nezmizne ani vtedy, keď si spoločne, pekne od srdca pofrflete. Nič mu totiž nestihne ujsť. I keď tentokrát s vyšším vekom viac pritvrdí, žmýka z neho, čo to dá. Zdieľa s nami vyjadrenia k veškerému svetovému aj osobnému spoločenskému dianiu, k inklúzii imobilných a ľudí s vekovým priemerom nad sedem krížikov na chrbte, politike, súťažiam či vareniu. Nikomu to nepovedzte, ale podozrievam ho najmä zo zaľúbenia sa do monarchie. Fakt má prehľad. A váži si maličkostí. Škoda, že ho nepoznám osobne.

Kurz plávania s bonusom nadobudnutia pokoja v rodine na 320 stranách. Knižka Tsunami svojmu názvu nezostala naozaj nič dlžná. Javí sa celkom nevinne, miestami zľahka pošteklí až je to vtipné. No čím bližšie prichádza k svojej podstate, tým je ozrutnejšia. A stiahne vás so sebou skôr, než stihnete napočítať do troch. Nalogáte sa všetkého dosť, vzrušenia, strachu i krívd. Svoju zásluhu na tom, samozrejme má aj charizmatický Richard Krajčo. Ale najväčšiu jeho pani manželka, ktorá to všetko tak (ne)uveriteľne pospájala. Do krásneho sebauvedomenia si toho, ako som vlastne rada, že som, nech už je jak je.

S knihou Veselí nemusíte predstierať. Ale môžete si dať panáka a život do poriadku s úsmevom od ucha k uchu. Lebo pri nej stačí proste len byť. A nechať sa chytiť na háčik. Vonia spečenou strúhankou i objatím od niekoho, kto potrebuje, aby ste ju potrebovali. Lenže. Absolútne som nebola pripravená na to, že hrdlo mi stiahne tak, že budem mať čo robiť.

Zkrz tak melodramatický príbeh sa vydať na toľkú diaľku. Diaľku, ktorú som vždy chcela navštíviť. Zkrz tak útlu prózu privoňať zároveň k poézii. Zkrz jej postavy spoznávať samu seba, ako ešte nikdy. Fandiť im je vzrušujúce. Dokonca som sa pristihla, že sa červenám. A ešte aj ten záver je iný, než všetky ostatné. Vysoko predčila moje očakávania táto knižka.

Dnes som vyrazila za kultúrou. A bola to veľmi príjemná zmena, to vám poviem. Niečo neopísateľné! Herečka je skutočne ostrieľaná. Životom. Ale aj napriek útrapám ma dokázala naraziť svojím entuziazmom. A to sa málokomu podarí. Tešila som sa z nej ako malé decko, ktoré dostalo novú hračku. Excelentne mi predviedla, ako to vyzerá, keď svoju prácu milujete. Ona sa totiž pre dosky, ktoré znamenajú svet narodila. Ďalšieho predstavenia sa neviem dočkať.

Dátum narodenia Eugenii síce čoskoro prinúti tancovať na tenkom ľade, no to neznamená, že musí úplne zavrhnúť svoje sny o obrazoch a zemi zasľúbenej. Aj napriek tomu, že to nebolo jednoduché, ona celkom sama obnovila neobnoviteľné. A to hotel do seba vsiakol nielen peniaze či tóny hudby, ale i pot a vieru s nespočetným množstvom sĺz. Obdivuhodný výkon. Samou radosťou sa mi za ňu hlava zatočila ako vzala život za pačesy. Vždy vravím, všetko sa dá, keď sa chce. Neuveriteľná ako kniha sama.

Esterčini otcové sa nezdajú, no majú fakt široký záber. Hej, viem, že vojnová téma sa knižne nespracováva jednoducho. Ale to naozaj sa dá o bezodnej a bezhraničnej láske otca k dcére, adopcii, boji proti systému či spoznávaní vlastnej identity písať tak bolestivo? Neverila som vlastným ušiam.

Príbeh knihy Osvětimská ukolébavka vnímam ako poctu jednej húževnatej žene, ktorá aj keď nevedela, čo prinesie ďalší deň, snažila sa, čo jej sily stačili, aby čo najviac bytostí malo opäť radosť z toho, že patrí do ľudskej rasy. Zverené srdcia zjednotila, bili ako jedno. Pretože im dala hlas. Svojím vyžarovaním sa dostala na najvyššie miesta v hierarchii vedenia, a i napriek tomu nezabúdala odkiaľ sa to v nej vzalo. Už dlho som nečítala o takej silnej oddanosti koreňom. Na konci som veru mala na mále. Prednes, spev a sprievodná hudba v audioverzii je čerešničkou na torte.

Nevinný viacgeneračný román. Len ďalšia audio podoba knihy z toho veľkého množstva o období, kedy si prajete, nech vo vás život zamrzne, lebo je nebezpečné dýchať s iným človekom rovnaký vzduch. No to určite. Tíšenie bolesti jej leží na srdci tak veľmi, až Ty chladné oči získali slušný nádych krimi zapletenca, na ktorý sa oplatí si počkať. A aj napriek tomu, ako dobre príbeh ukazuje, že niekedy ani čas nevylieči všetky rany, že niekedy je lepšie nevedieť z neho vyviera silné svetlo.

Podľa mňa každá dobrá fantasy séria potrebuje chladnú postavu ako soľ. V tomto konkrétnom prípade ňou je bezkonkurenčne Snow. I keď ja som ho vždy vnímala skôr ako toxického antihrdinu. A o tom niet žiadnych pochýb, že pán Miroslav Táborský ho vyfarbil skvelo. Nie je spevák a je síce starší než Coriolanus alebo Lucy Gray, ale až pod jeho hlasovým prejavom som si dokázala naplno uvedomiť výnimočnosť tejto knihy. Knihy, ktorá krásne ukazuje, ako ľahko sme schopní uveriť tomu, čo nám je predostreté. Ako veľmi sa zapodievame tým, ako sa môžeme pozabíjať. Ako veľmi zabúdame, že sa môžeme spolu zabaviť. Ako chutí zrada. A tiež samozrejme, ako sa kontrasty priťahujú, napriek tomu, že príbeh nestojí a padá na romantickej linke. Skôr je o prerode hier z plienok a odkrývaní osobnostných masiek. Autorka stvorila naozaj fascinujúci svet! Stále nemôžem uveriť, že sa dá napísať tak dokonale.