Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Knihy Róberta Galbraitha to jest J. K. Rowlingovej ma bavili. Avšak posledné2 knihy boli obsahovo enormne dlhé anebavili ma až tak ako tie predchádzajúce. Búrlivá krv má viac ako 900 strán ačítal som ju 4mesiace. Atramentovočierne srdce má dokonca viac ako 1000 strán ačítal som ho 9 mesiacov. Vrámci recenzie Búrlivej krvi som napísal, že mohla mať kľudne o300 strán menej. Atramentovočierne srdce ma nezaujalo skôr témou(internetové prenasledovanie), ale tiež mohlo mať kľudne polovičný rozsah. Na druhej strane musím povedať, že časť čitateľov (korektnejšie povedané čitateliek) má ztejto dĺžky radosť azich recenzií vyplýva, že kľudne by mohli mať knihy aj oďalších 500 strán viac. Vodný hrob je počtom skoro 1000 strán rovnako rozsiahla kniha. Tiež som bol pomerne skeptický ako mi sadne prostredie hlavnej dejovej línie, ktorá sa odohráva vprostredí sekty. Bol som však veľmi pozitívne prekvapený. Knihu som si zobral na dovolenku aprečítal som ju za 10 dní tesne po návrate z nej. Už zdĺžky čítania je vidieť, že ma kniha oveľa viac bavila ako predchádzajúce 2. Dej má spád, je bohatý na rôzne udalosti, ato vrámci všetkých dejových línií. Jediná „vedľajšia“ dejová línia, ktorá ma nebaví je „telenovelový“ vzťah medzi hlavnými postavami súkromných detektívov Cormorana Strikea a RobinEllacottovej. Väčšinu detektívok, ktoré čítam (Connelly, Dán, Horst, Neuer...) napísali muži, ktorí vzťahy takýmto spôsobom nezobrazujú. Takže na toto spracovanie nie som jednak zvyknutý ajednak to nie je pre mňa zaujímavé. Povedal by som, že dvaja dospelí, praktickí ľudia, ktorí sa ako detektívi viac vyznajú vľuďoch aprejavoch ich správania ako bežná populácia, si budú vedieť povedať, akoto medzi nimi je, aké majú túžby aočakávania. Alebo by to mohli jednoducho detektívne zistiť. Galbraith/Rowlingová má však zjavne iné plány atak sa táto čoraz dôležitejšia dejová línia podobná nekonečnej „mydlovej opere“. Ale opäť väčšina recenzentov (korektnejšie povedané recenzentiek) na Martinuse boli ženy, ktoré si túto dejovú líniu ajej čoraz väčší priestor vknihe doslova užívali asnapätím očakávali ako sa vzťah hlavných postáv vyvinie ďalej. Azjavne neboli sklamané, nakoľko kniha má hodnotenie 4,9hviezdičky az96 hodnotení bolo len jedno za 4 hviezdičky adve za 2 hviezdičky. A všetky písomné recenzie boli za 5 hviezdičiek. Ja som dal rovnako 5 hviezdičiek, lebo kniha je to výborná apokiaľ ste ešte od Galbraitha/Rowlingovej ešte nič nečítali, začal by som prvou knihou série (Volanie kukučky). Ak ste sériu už čítali aniekde ste prestali (napr. pri Atramentovočiernom srdci), tak kľudne môžete pokračovať včítaní tejto knihy. Možno sa trochu stratíte vniektorých postavách alebo vzťahoch, ale nie tak, aby ste si knihu Vodný hrob nemohli užiť.
K „letným“ alebo „dovolenkovým“ románom Dominika Dána bývam zavše kritický, nakoľko podľa môjho názoru často nedosahujú kvalitou tie „zimné“ alebo „vianočné“. Možno sa však blýska na lepšie časy, lebo aj predchádzajúcu „letnú“ alebo „dovolenkovú“ knihu som hodnotil pozitívne a pozitívne hodnotím aj túto knihu. Alebo možno som len menej kritický. Ktovie. S kolegami z Právneho odboru sme mali tradíciu „nekritických piatkov“, počas ktorých sme sa viac či menej úspešne snažili vyhýbať kritiky. Alebo len takému všeobecnému sťažovaniu sa. Bola to milá tradícia a nakoľko túto recenziu píšem v piatok, má to určitý vplyv aj na priaznivosť tejto recenzie. A možno som len všeobecne menej kritický voči autorovi, nakoľko som si už zvykol, že nie každá jeho kniha je majstrovským kúskom. Ale späť k románu. Kniha sa mi páčila, prečítal som ju za 2 dni počas dovolenky, čo svedčí o jej pútavosti. Základná zápletka vraždy neznámeho mladého muža, z ktorého sa vykľuje policajt, je fajn. Pozadie vraždy a motív páchateľa je tiež fajn. Reálny a uveriteľný. Rozuzlenie pre mňa pomerne prekvapivé. Nenudil som sa, neprevracal som nespokojne stránky s pocitom márneho využitia času. Možno to nie je autorov najlepší román, ale ani najhorší. Taká fajn Dánova klasika, ktorú má väčšina čitateľov jeho románov rada.
Fanúšikovia Michaela Connellyho si musia zvykať, že hlavný hrdina jeho kníh Harry Bosch starne a vyšetrovanie prípadov tak musia prevziať mladší. Takou je detektívka Renée Ballardová, ktorá sa už objavila v predchádzajúcich románoch ako samostatná postava a prvýkrát aj Boschová dcéra Maddie, ktorá sa chce stať detektívkou. Harry Bosch tak síce pomáha s vyšetrovaním, ale skôr sa dostáva do pozície mentora, ktorý sa podľa môjho názoru bude ďalej objavovať v Connellyho románoch (ak sa autor nerozhodne inak), ale už len ako taký neformálny radca. Hold nič netrvá večne a hoci je Harry Bosch kultová postava detektívok, tak ani on nemôže knižne žiť a vyšetrovať večne. Na kvalite Connellyho románov však táto generačná výmena nemá (nateraz) vplyv a jeho najnovšia kniha Čakanie je toho dôkazom. Pre mňa dobre poskladané príbehy s napínavými dejmi, ktoré sa čítajú rovnako výborne ako iné Connellyho romány. Priaznivcom Connellyho a klasických detektívok netreba túto knihu osobitne odporúčať, lebo určite ju majú už dávno prečítanú.
Veľmi rád som pozeral televízny dokumentárny seriál s rovnakým názvom. Dejiny ma vždy bavili a autor Pavel Dvořák vedel pútavo rozprávať o minulosti a dejinách. A vedel aj pútavo písať. Zatiaľ som prečítal iba prvú knihu z 10 dielnej série Stopy dávnej minulosti (posledná 10. kniha série predstavuje autorovu biografiu, ktorá napísala jeho manželka - historička Daniela Dvořáková po jeho smrti). Prvá kniha série pojednáva o najstarších dejinách územia, ktoré sa neskôr stalo Slovenskom, a to na podklade konkrétnych miest a pamiatok, ktoré sa našli (napr. jaskyne, pohrebiska, zaniknuté opevnené miesta v horách, osady, obydlia, nádoby, šperky, zbrane, pracovné nástroje atď.). Ide o historické obdobie, v ktorom ešte neexistovali žiadne písomné pramene, a o ktorom sa zachovalo málo hmotných pamiatok. Niektoré pamiatky boli nenávratne zničené časom a poveternostnými vplyvmi, iné (nájdené v minulosti) boli stratené a ďalšie ešte čakajú na objavenie. Autor dáva jednotlivé slovenské nálezy aj do súvislosti s nálezmi v okolitých krajinách (napr. Česko, Maďarsko, Rakúsko, Ukrajina), resp. v iných častiach sveta. Autor sa venuje nie len archeologickým nálezom, ale aj ich objaviteľom, resp. známym dejateľom, ktorí sa najmä v 19 storočí zaslúžili o ich objavenie, popis, či zachovanie, čím dotvára celkový kontext a prepája dávnu históriu s históriou nedávnou. Kto má rád históriu a populárno-náučný štýl, ktorý je viac dejovejší než opisný, tak si príde na svoje.
Desiaty diel série kapitána Steina, notára Barbariča a seržanta Jaroša. Kniha je výborná. Hlavní hrdinovia sa opäť stretávajú spolu, aby tentokrát vyšetrili zmiznutie cisárskeho astrológa a vyslanca v Košiciach. Dej, zápletka aj dobové reálie sú vynikajúco spracované, čo však nie je žiadne prekvapenie u Juraja Červenáka a jeho kníh. Knižný príbeh sa odohráva na pozadí historickej doby začiatku 17. storočia a stretávame sa s postavami skutočnými (historicky doloženými) ako aj fiktívnymi. Zostáva zachovaná vzájomná interakcia hlavných hrdinov, hoci sa často stáva, že sa v rámci vyšetrovania rozdelia. Musím povedať, že mne sa viac páči, keď sú hlavní hrdinovia série všetci spolu. Nakoľko ide o desiaty diel série, už musíme počítať s určitým opakovaním knižných vzorcov. Niektorí čitatelia sa môžu začať nudiť, pre iných je to naopak vítaný stereotyp, ktorý sa im páči, ktorý majú radi a netúžia po veľkých zmenách. Ja osobne som nemal pocit, že by sa kniha opakovala a že by som sa nudil. Skôr taký pocit známeho prostredia a ľudí, od ktorých viete, čo môžete a máte očakávať. Dej je dobre rozložený a plynulý. O rôzne prekvapenia a zvraty nie je núdza. Koho bavia historické romány, ten asi Juraja Červenáka pozná a teda knižnú sériu ani jej desiatu časť mu nie je potrebné predstavovať. Kto ešte nečítal žiadnu knihu série, odporúčam začať od prvej knihy: Mŕtvy na Pekelnom vrchu.
