Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky 
Môj wishlist Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Jak ulovit malou štiku je kniha od fínskeho novinára, ktorá v sebe prepája detektívku, milostný príbeh či fínsko-laponskú mytológiu.
Hlavnou hrdinkou je Elina Ylijaaková, ktorá sa raz ročne vracia do svojho rodiska, aby do troch dní od príchodu ulovila malú šťuku. Lenže miesto, kde sa ryba vyskytuje, stráži nepríjemný prízrak, všade naokolo sa bežne vyskytujú podivné stvorenia a tak sa Elinina výprava pomerne dosť komplikuje.
Svojrázni obyvatelia mestečka v ničom tiež nezaostávajú a dopĺňajú mozaiku celého príbehu a tak sa okrem Eliny do príbehu zamotajú aj iní, ktorých si proste obľúbite.
Vo výbornom preklade Emy C. Stašovej tak na stránkach knihy ožívajú vskutku všelijaké príšery a stvorenia, ako napríklad rarach, ktorý zožerie polievku v jednom z príbytkov a potom ide na rybačku :D
"Kdybych vám řekla, že jsem včera v noci viděla z popelnice vylézt nahatého chlapa, který měl hlavu jednorožce a křídla a ta křídla pak roztáhl a vzlétl jako straka, mysleli byste si o mně, že mi straší ve věži?"
V autě zavládlo ticho. Nakonec promluvil Vejr: "Stávaj se i podivnější věci."
"No jo no. To jsem si taky říkala. Takže proč nezajet omrknout tu vaši démonku?"
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Román Usedlost je dielom fínskej spisovateľky Marie Turtschaninoff, ktorá píše po švédsky a odohráva sa v oblasti Pohjanmaa na západe Fínska.
Je to viac generačný román, ktorý popisuje príbeh jednej rodiny naprieč niekoľkými storočiami a odohráva sa na jednom mieste. Tamojší obyvatelia žijú ďaleko od ľudí a sú spätí s prírodou, ktorá prestupuje aj ich pozemkami, na ktorých sa rozkladá mohutný les, mokrade a vyskytuje sa tam bohatá fauna a flóra.
Okrem rodinnej histórie rodiny sa na pozadí jednotlivých príbehov odohrávajú veľké historické udalosti, ktoré formovali Fínsko.
Odporúčam každému, kto má rád rodinné ságy o obyčajných ľuďoch.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Hlavnou postavou je 49-ročný detektív Sam, ktorý nemá príliš pevné vzťahy s rodinou, ale keď ho k sebe zavolá babi Anna a dá mu krabičku so slovami, aby ju neotváral a strážil ju po zvyšok života, Sam urobí samozrejme pravý opak. A tak začína životná jazda po boku samotnej Smrti, ktorá sa vymyká bežným štandardom a je pomerne svojská.
Do príbehu sa zamotá aj jeden stratený chlapec, pár démonov a kopa iných zaujímavých bytostí, vďaka čomu príbeh plynie stále akčne a plynulo.
Páčil sa mi neotrepaný, originálny pohľad na Smrť a to, ako to v jej svete vyzerá. Sam postupne spoznáva rôzne zákutia zo života Smrti a dozvedá sa aj veci, ktoré by radšej nevedel.
Ilustrácie príbeh sprevádzajú takmer na každej strane a aj vďaka tomu je knižka skutočne vizuálnym zážitkom.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha dánskeho polárnika Petra Freuchena, ktorý spolu s Knudom Rasmussenom v roku 1910 založil výskumnú stanicu v Grónsku. Sčasti autobiografický príbeh (Freuchen si našiel v Grónsku manželku, nejaký čas tam žil a vydával sa na polárne výpravy) rozpráva o žene Ivalu, ktorá vždy snívala o tom, že sa stane manželkou bieleho muža.
Jednotlivé kapitoly ukazujú život v Grónsku pred takmer sto rokmi, tak odlišný od toho nášho - a sú tiež doplnené dobovými fotografiami.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Porodní bába od fjordu je príbehom z rodiny samotného autora - je to román o živote jeho praprababičky Stiny.
Marta Kristine Andersdottir (známa aj ako Stina) vyše päť desaťročí vykonávala službu pôrodnej baby v jednej z oblastí na západe Nórska. Bola jednou z prvých pôrodných báb, ktoré toto povolanie robili po tom, ako vyštudovali kurz - v tom čase ženy nedôverovali niekomu cudziemu a tak pôrodnú babu často ani nezavolali k pôrodu.
Stinin životný príbeh bol hlavne o nezlomnosti vôle, že keď si človek niečo zaumieni, tak to aj dosiahne (vzdelanie vôbec nebolo ľahké v tom čase pre ženu dosiahnuť, prihliadnuc na fakt, z akého prostredia pochádzala). Jej rodinný život takisto nebol med lízať.
Román tiež poskytuje zaujímavý vhľad na vtedajší život, ktorý na západnom pobreží Nórska nebol ľahký. Stinin príbeh sa odohráva na pozadí historických udalostí, a tak sa čitateľ ešte aj čo to dozvie o histórii Nórska.
"Lidské příbehy, dobré i špatné, se proplétají, spojují, zase rozdělují, mizí v přítmí a pak se vynorí jinde, kde už mezitím nežije nikdo, kdo by vědel, kým ti lidé kdysi byli."
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Príbeh dvoch párov: na jednej strane je tu starší manželský pár, Sámovia Máriddja a Biera. Máriddja sa v nemocnici dozvedá pravdu o tom, že je nevyliečiteľne chorá. Jej starosťou sa stáva to, ako to utají pred svojím manželom.
Na druhej strane stojí príbeh Kaja a Mimmi, ktorí sa presťahujú na sever Švédska a chcú si založiť rodinu, hoci Kaj má pochybnosti, pretože nevie odkiaľ pochádza a kto je jeho otec. Jeho matka mu zanechala škatuľu plnú veci, ktoré nakoniec pomôžu vyriešiť záhadu jeho pôvodu...
Ide o príbeh, ktorý je unikátnym vhľadom do sámskej komunity, pretože Máriddja a Biera sú jej príslušníkmi a zároveň sa rozprávanie dotýka aj jednej z dôležitých kapitol v živote Sámov - presunov z 20-40.rokov 20.storočia, kedy sa severní Sámovia museli presunúť nižšie na juh Švédska (začiatkom presídľovania bol dohovor z roku 1919 medzi Švédskom a Nórskom o pasení sobov).
Autorka je sama súčasťou sámskej komunity, jednotlivé detaily o živote Sámov, ich hodnotách, tradíciách a kultúre boli veľmi zaujímavým čítaním.
Výhodou knihy je aj jej humor, ktorý zastrešuje hlavne postava Máriddjy - ktorá sa snaží zatajiť svoju chorobu pred mužom a tak napríklad napíše list na vojenskú správu, aby im oznámila, že do Švédska vtrhli nepriatelia. :)
Knižka je takou správnou zmesou humoru, drámy a dotýka sa aj otázky staroby, hlavne v momentoch kedy Máriddja bilancuje svoj život a zamýšľa sa, aké by to bolo, ak by sa veci v živote stali inak.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Marek Dvořák je lekár na záchranke, a prostredníctvom zaujímavých otázok od Martina Moravca sa dozviete kopu užitočných, zaujímavých informácií nielen o Dvořákovej profesii, ale aj o prípadoch, ktoré ako lekár zažil, rovnako tak aj praktické veci - napríklad ako podať laickú prvú pomoc - a plusom je, že všetko je vysvetlené jednoducho a pochopiteľne.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Helsinki, 2058. Prírodné katastrofy spustošili svet. Občianska vojna dokonala zvyšok a dala priestor vzniku nového totalitného režimu. Nerodia sa deti, ľudia nemajú zmysel života. Každý deň je len prežívaním. Virtuálna realita menom Nebo poskytuje jediný útek pre realitou. Avšak Nebo je dostupné len pre tých, ktorí si to môžu dovoliť...vedec Akseli dostane od svojho nadriadeného úlohu, ktorá mu umožní stráviť vo virtuálnej realite viac času. Všetko sa zdá byť v poriadku, Akseli prežíva zo dňa na deň, no zato sa plne oddáva tráveniu času v Nebi, keď stretne ženu Iiinu - a zrazu zatúži stretnúť ju aj v realite. Odkiaľ táto túžba pramení? A vôbec, čo je to túžiť po niečom?
Piia Leino na 270 stranách vykreslila dystopickú víziu sveta, ktorý sa na pozadí milostného príbehu zaoberá silou technológii, ktoré majú vplyv na náš život, sociálnou nerovnosťou a inými problémami súčasného sveta.
"Na světě je tolik příležitostí. Můžeš je buď jen minou, neho se zastavit a zadívat, a když se zadívaš, klidně se ti otevře nový svět."
Kniha ma vtiahla už na prvých stranách, je písaná v krátkych kapitolách z viacerých pohľadov - svoj príbeh rozpráva vedec Aseli, žena Iina, či muž menom Jalo. Nijak zvlášť nemám rada dystopie, pretože vo mne väčšinou zanechávajú pocit trpkosti, ale táto kniha mi neuveriteľne sadla. Tempom rozprávania, postavami, ktoré mi postupne prirástli k srdcu aj príbehom, ktorý som sprvu pokladala za značne nezaujímavý - až kým sa nezačal rozplietať nečakaným smerom.
"Podívá se Akselimu do očí a nabyde jistoty, najde smysl, najstarší ze všech."
Všetko, na čom vskutku záleží, čo ťa trvalo ovplyvní, hlboké city, náročná skúsenosť, trauma, veľké šťastie, výzvy alebo hrôzy, čo zasiahnu spoločnosť či tvoj svet, do teba vedia preniknúť tak hlboko, až sa ti zapíšu do génov a prenesú sa cez generácie - a ovplyvnia aj tých, ktorí sa ešte nenarodili. Taká je zákonitosť. Dojmy, spomienky, skúsenosti aj traumy sa prenášajú zo života na život, a v tomto zmysle podaktorí z nás existujú ešte dlho po to, čo odišli, ba dokonca upadli do zabudnutia. Minulosť teda neustále prebýva v našom vnútri. Je neviditeľným, tajomným svetadielom, ktorý občas zacítiš v driemotách. Svetadielom s pohoriami a oceánmi, neustále ovyplvňujúcimi počasie a intenzitu svetla v tvojom vnútri."
Už po prečítaní prvých strán som vedela, že to opäť bude dojímavé rozprávanie s postavami, ktoré mi prirastú k srdcu a na konci sa ich nebudem chcieť vzdať.
Stefánnssove knihy sú pre väčšinu ľudí, ktorí ho čítali v mojom okolí buď oslavované alebo nenávidené. Nie je to autor pre každého. Možno je to tým, že autor píše veľmi filozoficky, do kníh vkladá myšlienky, nad ktorými sa čitateľ musí zamyslieť, musí sledovať jednotlivé línie príbehov, ktoré sa prepájajú a na konci začnú naozaj dávať zmysel. V jeho knihách nejde ani tak o príbeh, ten je len akosi na pozadí, ide skôr o pocity, emócie, aby kniha v rukách čitateľa ožila.
Postavy románu sú veľmi rôznorodé - zoznamujeme sa s farmárkou, ktorá napíše článok o dážďovkách v čase, keď pre ženy vzdelanie vôbec bežné nebolo, s kňazom, ktorý píše listy nemeckému básnikovi, s majiteľkou hotela, a inými postavami, ktorých životy sa navzájom prepletajú. Autor vie Island priblížiť tak, že sa tam každý počas čítania ocitne. Počuje hlas ovcí, vidí osamelé statky, započúva sa do ticha na konci sveta...
Napísať o príbehu viac by nedávalo zmysel - Stefánsson je autor, ktorého knihy máte prežiť a priam precítiť, nie prečítať si príbeh v anotácii.
"Je teda vždy hriech a nepoprierateľná zrada, keď človek nasleduje svoje srdce, vydá sa tam, kam ukazuje jeho chvejúca sa strelka, hoci to znamená, že sa zrútia svety?"
