The Hallmarked Man

Čítaná

Na tento diel som sa ako väčšina fanúšikov Cormorana a Robin veľmi tešila... mne sa kniha páčila, zaujímavý príbeh, vražda a oni chcú zistiť kto je tá osoba, ktorej telo sa našlo v trezore. Veľa postáv, veľa mien, veľa podozrivých...
Nebudem prezrádzať čo sa nakoniec stane, ale už teraz sa teším na pokračovanie - autorka niekde hovorila, že ďaľší diel sa začína 5 minút po tomto ako sa skončí, tak a teraz už len byť trpezlivá

Zo všetkých románov zo série Strike je tento bezpochyby najhorší čo sa týka deja, vývoja postáv a dokonca aj samotného štýlu písania. Nemám tušenie, či sa na tomto diele podieľal nejaký redaktor, ale ak áno, mal by seriózne zvážiť zmenu povolania.

Táto kniha mohla byť pokojne o 200-300 strán kratšia, čo by príbehu neskutočne prospelo. Dej je zle vyskladaný, ťažkopádny a tempo je tiež úplne mimo. Rozuzlenie príde po 700 stranách omáčky z ničoho nič a záver je extrémne nedomyslený a uponáhľaný.

Pokiaľ ide o detektívnu zápletku knihy (a tento termín používam veľmi láskavo), JKR by sa pravdepodobne mala zamyslieť nad tým, či by sa nemala inšpirovať z iného zdroja, pokiaľ ide o motív. Chápem, že sa pravdepodobne nejakým spôsobom vyrovnáva so svojou vlastnou traumou, ale existujú aj iné zápletky ako tá, ktorú ona cíti potrebu dookola recyklovať. V tomto bode totiž už len mláti mŕtveho koňa tou istou naratívnou palicou, čo nielenže škodí príbehu, ale aj banalizuje to vážnosť skutočných ľudských príbehov.

K téme osobnostného vývoja postáv a ich vzťahu: nehľadajte, nenájdete. Naopak, obaja protagonisti zrejme podstúpili medzičasom lobotómiu. Robin sa vracia do stavu, v akom bola v 1. a 2. knihe, robí množstvo nezmyselných kompromisov a väčšinu knihy trávi nahnevaná, zatrpknutá a pasívne-agresívna. Ako keby to nestačilo, zo Strikea sa stáva úplný somár, ktorý vníma všetko (vrátane vyšetrovania) výlučne cez optiku toho, ako mu to môže pomôcť byť s Robin. Ani u jedného nie je vidieť žiadnu profesionalitu a v dôsledku toho kazia prakticky všetko, čo súvisí s prípadom. Nikdy som nevidela lepší argument v prospech nemiešania osobných vzťahov do pracovného života, číta sa to ako HR príručka. Zvyšné postavy neslúžia prakticky na nič iné, než na to, aby boli buď zdrojom ďalších problémov, alebo komunikačným kanálom medzi dvoma hlavnými pubertiakmi.

Posledný klinček v rakve tohto románu - ešte aj štýl písania je podpriemerný. Nájdete tu nekonečné množstvo zbytočných opakovaní, odkazy na kľúčové momenty série, ktoré si všetci pamätáme, zhrnutia udalostí z predchádzajúcich kapitol TEJTO ISTEJ KNIHY (často s použitím rovnakých slovných spojení, aby si čitateľ ani omylom nerozšíril slovnú zásobu), a dokonca aj použitie rovnakých prísloviek 2, 3-krát v rámci jedného odseku, čo ma vracia k mojej pôvodnej otázke kde bol v tomto celom chaose redaktor?

Mám podozrenie, že knihy J. K. Rowlingovej už nikto v rámci vydavateľstva nečíta predtým, ako ich pošlú do tlače, pretože všetci vedia, že sa predajú tak či onak. Každý aspekt tejto knihy hovorí v prospech toho, že je to "vata", ktorá nasilu vypĺňa priestor v rámci série a ktorá vzhľadom na nedostatok kvality (formálnej aj obsahovej) nikdy nemala skončiť na polici v žiadnom kníhkupectve.

Jedinú hviezdičku, ktorú som ochotná udeliť, venujem spracovaniu audioknihy, ktoré je ako zvyčajne vynikajúce. Bol to jediný dôvod, vďaka ktorému som sa prehrýzla týmto door-stopperom, ktorý nemá čo povedať ani čo ponúknuť.