Začal byť nervózny a vykrikoval veci, čo vôbec neboli pravdou. Hovoril o tom, ako si ho nevážim, aká som neschopná, a totálne deptal moju psychiku svojimi výmyslami. Bola som hotová z toho, čo sa práve deje. Prebehol mi mráz po chrbte. Jediné, čo mi v tú chvíľu napadlo, je zobrať telefón, a zavolať aspoň mojej mame. Povedať jej, že to nezvládam, že už to neviem vydržať. Byť v cudzom meste a ocitnúť sa v zajatí tyrana – to bolo na mňa moc. On však mobil schmatol, vyhodil ho von oknom na ulicu, a keď som sa rozbehla von dverami, že si idem pre neho, tak ma zamkol v izbe. Bez mobilu, sama, s pocitom neskutočnej skľúčenosti a úzkosti, som nevedela, čo robiť. Nebolo v ňom kúska citu a ja som sa bála, aby mu ešte viac nepreplo... aby sa nestalo niečo horšie. Facka nebola nič v porovnaní s tým, ako ma dokázal psychicky zdeptať. Zrútila som sa. Opäť.“
