Spútaní cťou

Mafiánska romantika, dohodnutý sobáš, dve nepriateľské rodiny a pomalý prechod od nenávisti k láske presne toto nájdete v knihe Spútaných cťou.

Ariana má len 18 rokov a skvelých súrodencov. Avšak musí plniť povinnosť voči rodine a vydať sa za Luci, bossa mafie, ktorých manželstvo je už niekoľko rokov dohodnuté. Pôsobila na mňa naivne, čo vzhľadom na vek je jej postava uveriteľná.

„Vstupujem doň živá, no dostanem sa zneho jedine mŕtva.“

Postava Luca ma prekvapila. Keďže vyrastal ako súčasť mafiánskej rodiny a prakticky nemal normálne detstvo, čakala som “tvrdé” správanie z jeho strany. Navonok bol monštrum a krutý, ale voči Adrine bol na môj vkus príliš mäkký, aj keď prejavoval dominanciu. Napriek jeho temnej povesti sa pod jeho hrubou kožou a jazvami postupne odhaľovalo aj srdce, čo dodalo postave viac vrstiev.

“Jeho oči vysielali jasný odkaz: Si moja.”

Najviac sa mi páčil tróp od nenávisti k láske, ktorý sa vyvíjal pomaly. Vzťah medzi Arianou a Lucom potreboval svoj čas. Kniha ponúka temnú atmosféru, napätie a aj ťažšie témy, najmä keď sa postupne odhaľuje Lucovo detstvo.

V knihe sú samozrejme pikantné scény, ktoré dobre zapadli do dynamiky.

Veľkým plusom je samotné spracovanie knihy. Oriezka, obálka aj vnútorné ilustrácie sú nádherné a robia z nej krásny kúsok do knižnice.

Záver priniesol skvelú drámu. A už sa teším na pokračovanie s Giannou, ktorá bola pre mňa hviezdou celého príbehu práve na jej príbeh sa teším najviac.

“Čakali nás pochmúrne časy, život plný krvi, smrti anebezpečenstva. “

Nebola som z nej úplne ohúrená, ale ak máte radi spomenuté trópy na začiatku, Spútaní cťou určite stojí za vyskúšanie.

3.5*

Príbeh o dohodnutom manželstve v mafiánskom prostredí sľubuje napätie, mocenské hry a emocionálnu hĺbku, no v skutočnosti sa väčšina deja obmedzuje na opakujúce sa a povrchné scény medzi hlavnými postavami, bez väčšieho posunu v dejovej línii.

Postavy pôsobia ploché a ich vývoj je minimálny hlavná hrdinka je opakovane charakterizovaná najmä cez svoju nevinnosť, čo sa stáva ústredným (a dosť vyčerpaným) motívom celej knihy. Namiesto budovania skutočného napätia medzi postavami sa autorka spolieha na neustále opakovanie tých istých typov scén, čo pôsobí skôr ako výplň než ako organická súčasť príbehu.

Mafiánska línia, ktorá by mohla dodať knihe grády a konflikt, zostáva v úzadí a pôsobí len ako kulisa. Dialógy sú miestami nemotorné a zvraty v deji ľahko predvídateľné.