Slovutný pán prezident

Čítaná

V dnešnej dobe už takmer každý diskutoval o holokauste. Ako veľa o tejto téme vieme, tak si toľko ľudí pred ňou zapcháva uši a zatvára oči. Madeleine nám nepodáva rozsiahle odborné štúdie, ale necháva hovoriť hlasy, ktoré holokaust prežili ako každodennú súčasť svojho života. Starostlivo vybrala príbehy, aby bol obsiahnutý komplexný obraz ľudí ktorí stáli na oboch stranách, dobrí aj zlí, deti až starí. Tí Tisovi nepísali len priamočiaro o udelenie výnimky, ale vkladali do listov svoje nádeje, radosti, strasti a často doslovne aj svoje životy. Bohužiaľ, takmer žiaden z tých listov vypočutý nebol. Mrazivé čítanie, ktoré sa rýchlo dostane po kožu a hrôzy dávneho režimu sú tak na dosah ruky. Naozaj sme sa dostatočne poučili z vlastnej histórie, alebo potrebujeme ďalšie a ďalšie svedectvá nielen tých najprostejších ľudí?

Monika Zbínová

Publico manager & eknihy

10. mája 2020

Je málo slovenských osobností, ktoré sú také kontroverzné ako „slovutný pán prezident“ Jozef Tiso. Symbol prvého slovenského štátu je niektorými obdivovaný za záchranu Slovenska pred Hitlerom, inými nenávidený za svoj podiel na holokauste.
Kde som ja? Od nenávisti mám ďaleko, no len s nemým úžasom sledujem, čítam, študujem a usilujem sa pochopiť konanie tohto muža, kňaza a politika, spoluzodpovedného za „slovenský“ holokaust.
Jozef Tiso tvorí v knihe Slovutný pán prezident len akési pozadie, siluetu podobnú tej na obálke. Ústrednou postavou sú ľudia, ktorých život sa počas fungovania slovenského štátu v určitom bode zmenil. Učiteľka, obuvník, operná speváčka, právnik, študent i „dôchodcovia“. Mali spoločnú jedinú vec, boli evidovaní ako Židia, dokonca bez ohľadu na to, či ich s týmto náboženstvom vôbec ešte niečo spájalo.
Som veľmi rada, že autorka sa po preštudovaní stoviek týchto listov rozhodla dať knihe takúto podobu. Miesto suchého publikovania listov ju tvorí ju 13 príbehov, ktoré sa odohrali na ich pozadí (to, ako postupovala, aby taký príbeh vznikol, sa dozviete v knihe). Dopĺňajú ich aj fotografie a dobové dokumenty, preto sa pri čítaní naozaj nedá zabudnúť na to, že nejde o žiadnu beletriu, ale reálne historické fakty.
Slovutný pán prezident je už teraz horúcim favoritom na knihu roka 2020. Samotný fakt, že napriek dostupnému materiálu vznikla až takmer 80 rokov „po“, a ešte k tomu z pera americkej autorky, svedčí o mnohom. Vďaka Absyntu aj spoluautorovi Jánovi Púčekovi, že takúto dôležitú knihu môžem mať na svojej poličke.

"Ani fašizmus ani antisemitizmus nebol porazený v druhej svetovej vojne. Holokaust nieje tragédia Židov, je to tragédia spoločnosti." To vraví historik Ivan Kamenec.
Táto kniha, ktorá právom patrí medzi knihy roka 2020, mi dala presne to, čo som od nej čakala a čo ma zaujíma. Obraz vojny v príbehoch skutočných, obyčajných ľudí na Slovensku.