Hľadanie

Čítaná

Monica Kristensen Solås se narodila ve Švédsku, ale už v útlém věku se s rodiči přestěhovala do Norska. Vystudovala fyziku na univerzitě v Tromsø a v Cambridgi získala doktorát z glaciologie. Vedla celou řadu polárních expedic do Arktidy i Antarktidy, v letech 1998 - 2003 pracovala jako ředitelka výzkumné stanice v Novém Ålesundu na Špicberkách. Jedna z expedic však skončila tragicky, když její kolega spadl do trhliny a zemřel a zbytek týmu musel být záchranáři evakuován. Později se podílela na vzniku a fungování výzkumných stanic v polárních oblastech, jako první žena v historii byla za své výzkumy v meteorologii, glaciologii a oceánografii oceněna Královskou geografickou společností. V roce 2004 se stala generálním tajemníkem Norské společnosti pro záchranu na moři. Napsala sbírku pověstí ze Špicberk a dvě knihy o svých polárních expedicích, v roce 2007 se však konečně rozhodla napsat pořádný příběh pro širokou veřejnost. A tak vyšel první krimi-román s policistou Knutem Fjeldem, kterého se autorka chystá provést celkem 12 romány. V norštině zatím vyšly čtyři detektivní příběhy, spojené přemýšlivým policistou a prostředím arktických Špicberk, kde autorka také část roku žije. Série má být také zfilmována pro televizní seriál. Detailní znalost této podivuhodné polární oblasti zúročila v detektivní sérii, která byla velmi kladně přijata norskou kritikou.

Podľa čoho vyberáte tituly, ktoré vydáte?

Keď sme začínali, začiatkom 90. rokov, realizoval som si svoje „detské“ sny: predovšetkým som chcel byť vydavateľom. Knihy, ktoré som vtedy robil, boli „fajnové“, vyšperkované, bibliofílie, ...atď. Bola to zvláštna doba, kedy vzniklo množstvo malých, nezávislých vydavateľstiev a každé prinieslo niečo nové.

Vo veľkej miere výber titulov závisel od viac-menej náhodných stretnutí so zaujímavými ľuďmi, ktorí ponúkali zaujímavé témy: Hanzi Albrecht, Selma Steinerová, Egon Bondy, Agneša Kalinová, Fedor Malík, Jano Štrasser, Tomáš Janovic, Július Satinský, Milan Lasica a ďalší. A bolo tu tiež napojenie na francúzsku literatúru cez otca: Alain Robbe-Grillet, staršie preklady Afreda Jarryho, Paula Valéryho a ďalších. Postupne začali vznikať edície – najslávnejšia z nich je asi Bratislava-Pressburg, kde vyšlo takmer 90 titulov v náklade vyše 400 000 kusov, ale aj knihy o víne, edícia pamätí, objavil som zaujímavú severskú beletriu. Takmer denne prichádza nejaký rukopis: niektoré sú hotové texty, niektoré treba pracne prerábať, väčšina končí v koši. Mám rád knihy s pridanou hodnotou. Pri výbere titulu zaváži osobnosť autora.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?

Oficiálne bolo vydavateľstvo založené koncom 90. rokov, ale všade uvádzam, že to bolo na Mikuláša v roku 1993, kedy som vydal prvú knihu – Zlé myšlienky od Paula Valéryho. Mal som vtedy malú počítačovú firmu, ktorá sa volala Prístrojová technika, kde som si popri bežnej práci, viac-menej ako hobby začal vydávať knihy. Firma sa po desiatich rokoch rozpadla, partneri sa rozišli. Ja som si ponechal názov – značku a vydavateľsto. Dodnes mám s tým názvom problém, treba ho vysvetľovať a zdôvodňovať, aj keď nie je o nič bizarnejší ako napríklad Naše vojsko, či Družstevní práce – čo boli mimochodom kedysi vynikajúce vydavateľstvá. Naposledy sa vydavateľstvo transformovalo v roku 2007, kedy doňho vstúpil môj syn s nevestou a odvtedy sa voláme Marenčin PT, spol. s r. o. Sme rodinná firma, kde pracujú prakticky všetky generácie.

Na ktorú knihu ste najviac hrdý?

Mám štyri mačky. Nikdy by som si pred nimi nedovolil povedať, ktorú z nich mám najradšej. Tak je to aj s väčšinou  z našich kníh. S každou strávim kus života, niektoré mi robia radosť v čase prípravy, iné majú dobré ohlasy, ďalšie sa zas dobre predávajú. Niekedy z jednej knihy vznikne edícia a tá potom žije niekoľko rokov. Život bežnej knihy trvá približne rok-dva. Najväčšiu radosť mám z kníh, o ktorých som presvedčený, že sú vynikajúce a majú dobrý ohlas, ale čo ma najviac teší, že aj ľudia si ich kupujú. Také sú knihy Jula Satinského, Jána Roznera, Žo langerovej a ďalších.