Čitateľské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mať pohromade všetky svoje recenzie? Pochváliť sa knihami, ktoré ste čítali a podeliť sa o svoj názor na ne? Vytvorte si u nás verejný profil.
Založiť si profil
Žádná emoce není špatná ani zbytečná. Jednou z těch nejdůležitějších je hněv, i když se ho lidé bojí. Když se s ním však naučí pracovat, může jim výrazně pomoci. Můžete získat energii, sebejistotu a být více sami sebou.
Motivační knihy, které mi předají něco nového, mám moc ráda. A toto byl ten případ. O hněvu, o tom, proč je pro nás důležitý a jak s ním pracovat, jsem doposud nečetla a vlastně jsem nad tím ani nikdy nepřemýšlela. To tato kniha změnila. U čtení jsem se zamyslela nad tím, jak to mám já a zda by s tím šlo nějak pracovat.
Pokud si myslíte, že hněv je jen křik a agrese, tak tahle knížka vás vyvede z omylu. Ukáže vám, co dělat, když pocítíte hněv, jak je důležité si emoce v sobě jen neukládat, ale jak je vypustit ven.
I když knížka ukazuje i praktické návody, skutečné situace, jak s hněvem pracovat, je to na dlouhou cestu každého z nás, než si určité „techniky“ osvojíme. Ale už jen to, že nad emocemi přemýšlíme, je dobrý začátek.
Bohužiaľ táto kniha ma vôbec nebavila. Myslela som že sa dozviem a prečítam si o hlbších zákutiach psychiky človeka, čo akože sa tam aj spomínalo ale pre mňa dosť nezaujímavou formou
Táto kniha obsahuje všetko to čo som od nej očakávala. Ľuďom ktorých zaujíma príbeh Mikuláša Černáka odporúčam aby po nej siahli.
Když se v pečovatelském domě najde tělo staršího Konrada, vše nasvědčuje tomu, že spáchal sebevraždu. Ale vyšetřování odhaluje, že by se mohlo jednat o vraždu. Policie sbírá drobné střípky, často jsou ve slepých uličkách, ale nakonec se pravda ukáže.
Toto je již sedmý případ inspektorky Malin Forsové. Předchozí díly jsem nečetla, ale nevadí, knihu můžete číst i jako samostatný příběh. I když chvilku jsem litovala neznalosti předchozích dílů, a to kvůli osobnímu životu Malin, tam bych se ráda dozvěděla víc.
Je to zvláštně napsané, až jakoby poeticky a étericky, nejdříve mi to k detektivnímu románu nepasovalo, ale nakonec jsem si autorův styl zamilovala. Kniha je čtivá, navíc krátké kapitoly dodávají na čtivosti, nemohla jsem ji odložit. Vyšetřování je zajímavé, ani vyšetřovatelé, ani čtenář netuší, jak to nakonec dopadne a rozuzlení bylo rozhodně nečekané.
Tohle mě vážně moc bavilo!
Kniha Posledná šanca od Andyho Weira je strhujúce sci-fi, ktoré spája napätie, humor, vedu a silný ľudský príbeh. Od prvej kapitoly drží čitateľa v neistote čitateľ spolu s hlavným hrdinom postupne odhaľuje detaily misie bez návratu, jej riziká ako aj vlastnú minulosť a skladá si ju podobne ako puzzle. Tento postupný návrat spomienok vytvára výbornú dynamiku a napätie, ktoré nepovolí až do poslednej strany.
Najväčšou silou a srdcom knihy je podľa mňa vzťah medzi hlavným hrdinom a Rockym. Najprv neistota, strach z neznámeho, potom zvedavosť… a nakoniec hlboká dôvera. Bez spoločného jazyka, bez spoločnej biológie, bez spoločnej planéty. A predsa vznikne niečo silné a čisté.
Spasiteľ nie je len príbehom o záchrane planéty. Medzi riadkami hovorí o tom, že aj keď nie sme z rovnakej krajiny (planéty), ak nám na niekom skutočne záleží, dokážeme si k sebe nájsť cestu. Je to napínavá, inteligentná a zároveň dojímavá kniha, ktorá vo mne zanechala silný čitateľský zážitok.
Knihu som čítala po Zvláštny návrat Rachel Priceovej a to bola chyba. Kniha o Rachel bola super, táto Hra bola rýchla a za mňa nudná, ale to bude asi tým, že už nie som young adult.
Mám rada knihy Dominika Dána. Táto patrila do tej kategórie ktorá sa číta ľahko, rýchlo a poteší.
Uvedomil som si, že čítam takmer všetko, čo Milan Šimečka napíše. Vyhovuje mi jeho štýl a spôsob zamýšľania sa nad spoločnosťou. Prirodzene som teda siahol aj po Výnimočnom stave a dostal som presne to, čo som očakával.
Podtitul „Ako v zlých časoch dobre žiť“ môže však vyvolávať prehnané očakávania. Autor sa pri zamýšľaní nad odpoveďou opakovane a intenzívne venuje najmä konceptu tzv. paralelnej polis a spája ho so svojimi skúsenosťami z obdobia disentu.
Ako vždy ma bavili všemožné mikropríbehy, ktorými Šimečka nápadito pretkáva témy. Obzvlášť ma potešila zmienka o knihe Hľadanie zmyslu života, ktorú som zhoodu náhod dočítal len pár dní predtým.
Martin M. Šimečka o sebe hovorí ako o autorovi, ktorému napísať do knihy jednu vetu trvá niekedy aj hodinu. Hovorím si, vďaka za tú trpezlivosť. Môžeme si potom v knihe prečítať aj toto:
„Ak vám naozaj záleží na vašej slobode, aspoň z času na čas vypnite mobily a choďte s priateľmi do lesa. Nie kvôli dobrému pocitu, že ste víťazne unikli dohľadu, ale aby ste ziskali návyk, ktorý sa vám v živote zíde. A skúste sa pri tom nefotiť.“
„Slobodný budeš vtedy, ak sa budeš správať tak, ako keby si slobodný bol.“
„Odvtedy len zvedavo sledujem životy tisícov priateľov, ktorí nie sú mojimi skutočnými priateľmi a ktoré nie sú ich skutočnými životmi.“ (O Facebooku)
„Život v malých komunitách je lepší ako v konformnej väčšine.“
„Čo robí človeka osamelým, je zbabelosť druhých.“ Albert Camus
„Nemôžete sa cítiť doma s pocitom, že je niečo zle.“ John Lewis
„Všade, kde sa dá žiť, sa dá žiť dobre.“ Marcus Aurelius
Prvotina Tomáša Hudáka Amerikáni prináša príbeh obyčajného Andreja z dediny, ktorý zažíva neobyčajné dobrodružstvá ako Andy v Pittsburghu. Tému masívneho vysťahovalectva do Ameriky som už mal navnímanú vďaka absyntovke Americký cisár. Tá hovorila o tejto téme najmä faktograficky a vo svetle historických súvislostí.
Amerikáni sú naopak románom, kde pozorujeme príbeh jedného konkrétneho človeka z jednej konkrétnej dediny. Oveľa jasnejšie som si tak uvedomil, aké obrovské odhodlanie museli nadobudnúť ľudia, ktorí sa rozhodli opustiť domov a vydať sa do neznáma. Situácie z pohľadu postáv prinášajú viac svetla aj do ich vnútorného sveta a emócií.
Mnohé slovenské rodiny majú príbuzných, ktorí takto odišli z ich životov. Niektorí sa vrátili, iní tam ostali navždy a aj dnes v Amerike žijú generácie ich potomkov, ešte stále nesúcich typické slovenské priezviská.
Za posledných 150 rokov nám do Ameriky odišli kvalitní ľudia z každej generácie. V najväčšej vlne vysťahovalectva (1880-1914) sa podľa dostupných údajov a štatistík vysťahovalo z nášho územia približne 600 000 ľudí. Vtedy tu žili len zhruba tri milióny ľudí, takže šlo až o takmer štvrtinu vtedajšej populácie.
Trochu mi v príbehu chýbala uveriteľnosť a nevedel som sa tak ním nechať naplno uniesť. Andy na mňa pôsobil ako dokonalý superhrdina a bol magnetom na výnimočné situácie. Čítalo sa mi to však s ľahkosťou a opisný štýl mi pomohol mať scény priamo pred očami.
Páči sa mi, že Tomáš do tejto knihy šiel a dokončil ju. Oceňujem tiež poctivú prácu so zdrojmi a snahu byť čo najvernejším historickej realite.
Na záver ešte pridám anekdotu od Martina M. Šimečku z Denníka N k vzniku tejto knihy:
„V septembri minulého roku sme sedeli vo vlaku do Košíc, kde sme mali mať debatu Ako zachrániť demokraciu, a Tomáš Hudák sedel na druhej strane uličky zahĺbený do počítača. „Dopisujem knihu,“ povedal previnilo. „Zajtra musím odovzdať rukopis.“
Tvrdil, že už len upravuje posledné vety, ale videl som, ako neustále ťuká do klávesnice. Za tých päť hodín vo vlaku mohol prepísať aj tretinu knihy! Ako autor, ktorému napísať do knihy jednu vetu trvá niekedy aj hodinu, som bol pobúrený, ale keďže Tomáš je môj priateľ, len som mlčky krútil hlavou.“
Krásna kniha zvonku a silná vo vnútri.
Pri čítaní som mala pocit, akoby som sedela na verande starého ranča cítila prach, ticho a všetko, čo sa tam za tie roky nahromadilo. Minulosť, ktorú nemožno vymazať. Rany, ktoré sa síce zacelia, ale jazvy ostanú.
Štyri ženy, štyri osudy a bolesť, ktorú nemožno vymazať jedným podpisom na zmluve. Moruša je jemná, sladká a kyselkavá, tak ako ženy z ranča.
•Iris stará mama, múdra a pokojná
•Rebeka krehká, naivná, krásna
•Sam tvrdohlavá, divoká a slobodná
•Anastazia (Aňa) zlatíčko s dobrým srdiečkom
Spočiatku mi prekážala Samina tvrdohlavosť, ale keď som spoznala jej minulosť, pochopila som ju a obdivovala jej slobodu a vášeň pre kone. Beka mi niekedy pripadala ako dieťa, ale Aňa? Jej dobré srdce a hravosť som jednoducho milovala.
A potom je tu Ben chladný a vypočítavý, no postupne sa mení pod vplyvom tohto čarokrásneho miesta. Fascinovalo ma sledovať jeho vnútorný posun.
Kniha je napísaná citlivo, aj napriek silným momentom. Striedanie pohľadov Sam a Bena pridáva hlboký rozmer. Pri posledných kapitolách som mala slzy na krajíčku. Po dočítaní som cítila smútok, ale aj nádej a obdiv k sile žien z Vločky.
“Rany, ktoré sa síce zacelia, ale jazvy ostanú.”
Silná, divoká a nespútaná taká je Divoká moruša. A hoci príbeh končí, jeho ozvena zostáva v mojom srdci .
Určite si prečítajte
Čítali ste knihu? Myslíte si, že nie všetko je na predaj?
