Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Riadim sa starou pravdou, ktorú vystihol George R. R. Martin. Ten, kto nečíta, prežije len jeden život, zatiaľ čo ten, kto číta, ich prežije tisíc. Práve knihy mi umožňujú nazerať na svet z rôznych uhlov, prežívať cudzie osudy, emócie a rozhodnutia a aspoň na chvíľu vystúpiť z vlastného príbehu. Aj preto beriem čítanie nielen ako oddych, ale aj ako cestu k lepšiemu pochopeniu ľudí a seba samého.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
S Rileym Sagerom som sa zoznámil len tento rok prostredníctvom knihy Keď prichádza tma. Už vtedy som vedel, že sa k jeho tvorbe určite vrátim. A po prečítaní Prežila len ona som sa v tom len utvrdil.
Táto kniha sa číta neuveriteľne dobre. Prakticky nemá hluché miesta. Pritom by si človek povedal, že príbeh odohrávajúci sa prevažne v jednom starom dome a s pomerne malým počtom postáv nemá veľa možností, ako udržať napätie. Opak je však pravdou. Dej je svižný, neustále vás núti otáčať ďalšie strany a autor veľmi šikovne dávkuje nové informácie.
Atmosféra samotného sídla Hope's End mi síce prišla o niečo slabšia než v Keď prichádza tma, no stále funguje výborne. Starý dom na útese, plný tajomstiev, nedopovedaných príbehov a podivných obyvateľov vytvára presne takú kulisu, akú od gotického trileru očakávate.
Veľmi dobre fungujú aj postavy. Každá má svoju minulosť, vlastné motivácie a dôvod, prečo sa správa tak, ako sa správa. Pôsobia prirodzene a uveriteľne. Kit mi bola dokonca sympatickejšia než hlavná hrdinka v autorovej predchádzajúcej knihe. Aj keď priznávam, že aj tentoraz prišli chvíle, keď mi svojím správaním trochu liezla na nervy. Lenže práve to sa mi na Sagerových knihách páči. Jeho postavy nie sú dokonalé. Sú obyčajní ľudia, robia chyby, pochybujú a nie vždy sa rozhodujú správne. A práve preto im človek verí.
Najväčšou devízou knihy je však jej rozuzlenie. Počas čítania som si vytvoril niekoľko vlastných teórií a bol som presvedčený, že aspoň približne viem, kam príbeh smeruje. Mýlil som sa. Záver ma skutočne prekvapil. Jednotlivé súvislosti do seba zapadli spôsobom, ktorý som nečakal.
Ak by som predsa len mal niečo vytknúť, povedal by som, že autor možno až príliš tlačil na efekt. Jedno z odhalení a motivácia jednej z postáv mi už prišli trochu za hranou. Miestami som mal pocit, že menej by bolo viac. Na druhej strane ide skôr o drobnú výhradu, ktorá nijako zásadne nekazí celkový dojem.
Za mňa je Prežila len ona ďalším dôkazom, že Riley Sager vie písať napínavé trilery, ktoré vás prinútia pochybovať o každej postave a každej vyslovenej vete. Ak máte radi staré sídla plné tajomstiev, psychologické napätie a príbehy, pri ktorých si až do posledných strán nie ste ničím istí, túto knihu vám môžem s čistým svedomím odporučiť.
iří Kulhánek je pre mňa jednoducho istota. Keď siahnem po jeho knihe, presne viem, čo môžem očakávať. Poriadnu dávku akcie, hektolitre krvi, lietajúce vnútornosti, šialené nápady a príbeh, ktorý sa nezastaví ani na chvíľu. A napriek tomu ma stále dokáže prekvapiť.
Vyhliadka na večnosť nie je výnimkou.
Priznám sa, že na začiatku som vôbec netušil, kam celý príbeh smeruje. Jednotlivé udalosti pôsobili nesúrodo a dlho som sa pýtal, ako to všetko môže spolu súvisieť. Lenže presne to je jedna z vecí, ktoré má Kulhánek dokonale zvládnuté. Postupne pridáva ďalšie dieliky skladačky, až zrazu zistíte, že všetko do seba zapadá a celý ten zdanlivý chaos má svoju logiku.
A samotný nápad? Zombie, nacisti, peklo ... Človek si pri čítaní neraz povie: Kto toto mohol vymyslieť? A predsa to funguje. Nie ako lacná snaha šokovať, ale ako originálny príbeh, ktorý si ide vlastnou cestou a nespolieha sa na ošúchané klišé.
Veľmi dobre fungujú aj postavy. Nie sú to len stroje na zabíjanie. Počas deja sa menia, vyvíjajú a postupne si k sebe hľadajú cestu. Práve tento ľudský rozmer ma na Kulhánkových knihách baví asi najviac. Aj uprostred absolútneho chaosu si nájde priestor na to, aby jeho hrdinovia pôsobili ako skutoční ľudia.
To, čo ma na jeho knihách fascinuje dlhodobo, je ešte jedna vec. Situácia často vyzerá úplne beznádejne. Máte pocit, že tentoraz už z toho jednoducho niet cesty. A predsa sa nejaké riešenie vždy objaví. Nie však preto, že by autor podvádzal alebo siahol po zázračnom deus ex machina. Naopak. Keď sa nad tým zamyslíte, všetko dáva zmysel a pôsobí uveriteľne v rámci sveta, ktorý vytvoril.
Samozrejmosťou je aj typický kulhánkovský humor. Sarkazmus, irónia a hlášky odľahčujú aj tie najkrvavejšie situácie a vytvárajú presne ten mix, ktorý robí jeho knihy takými jedinečnými.
Príjemne ma potešilo aj stretnutie so známymi postavami z predchádzajúcich kníh. Takéto odkazy mám v sériách vždy rád.
Približne v polovici knihy sa dej na chvíľu spomalí a dostane priestor aj romantickejšia linka. Mne osobne vôbec neprekážala. Práve naopak. Pekne zapadla do príbehu a dala postavám viac priestoru ukázať, že nie sú len hrdinami akčných scén, ale aj obyčajnými ľuďmi.
Za mňa Jiří Kulhánek stále patrí medzi absolútnu špičku českej akčnej sci-fi. A Vyhliadka na večnosť je ďalším dôkazom, že jeho knihy majú stále čo ponúknuť.
Musím sa priznať, že na túto knihu som sa veľmi tešil. A nesklamala ma.
Myslím si, že takmer každá slovenská rodina má niekoho, kto kedysi odišiel za oceán. Do Ameriky, Kanady alebo inam, za vidinou lepšieho života. Rovnako je to aj u nás. Môj starý otec síce zostal doma, no viacerí jeho bratranci a sesternice odišli do Ameriky a už sa nikdy nevrátili. Tieto príbehy som poznal od detstva, no až pri čítaní tejto knihy som si naplno uvedomil, akú neuveriteľnú odvahu títo ľudia museli mať. V čase, keď odchod za oceán neznamenal len zmenu zamestnania, ale často aj definitívnu rozlúčku s domovom a rodinou.
Práve v tom podľa mňa spočíva najväčšia sila tejto knihy. Nie je to len historický román. Je to príbeh obyčajných ľudí, ktorí boli prinútení robiť neobyčajne odvážne rozhodnutia.
Veľmi sa mi páčilo, ako autor zachytil atmosféru začiatku 20. storočia. Nielen samotnú cestu do Ameriky, ale predovšetkým život slovenských prisťahovalcov po príchode. Tvrdú prácu, neistotu, diskrimináciu, ale aj nádej, že raz bude lepšie. Historické reálie nepôsobia samoúčelne. Sú prirodzenou súčasťou príbehu a pomáhajú čitateľovi pochopiť dobu aj život ľudí, ktorí ju prežívali.
Postavy sú sympatické a ľahko si k nim vytvoríte vzťah. Andy je prototypom dobrého človeka. Čestného, pracovitého a obetavého. Priznám sa však, že práve to mu podľa mňa trochu uberá na uveriteľnosti. Chýbalo mi viac vnútorných konfliktov, pochybností či rozhodnutí, pri ktorých by musel voliť medzi správnym a ľahším riešením. Ľudia bývajú predsa len o niečo zložitejší. Na druhej strane je to asi jediná výraznejšia výhrada, ktorú ku knihe mám.
Počas čítania som sa viackrát pristihol pri otázke, či by som na niečo podobné mal odvahu aj ja. Opustiť všetko, čo poznám, sadnúť na loď a odísť do krajiny, o ktorej človek vie len z rozprávania. Dnes si často neuvedomujeme, aké jednoduché je cestovať alebo začať nový život. Pred sto rokmi to znamenalo obrovské riziko, neistotu a často aj vedomie, že domov už možno nikdy neuvidíte.
A možno práve preto považujem Amerikánov za dôležitú knihu. Pripomína nám, že za každým priezviskom na zoznamoch prisťahovalcov sa skrýval skutočný človek. So svojimi snami, obavami, láskami aj sklamaniami.
Som vďačný, že sa Tomáš Hudák rozhodol túto tému spracovať. A možno aj vďaka tejto knihe budeme na našich predkov hľadieť trochu inými očami. Uvedomíme si, akú odvahu museli mať, aby opustili domov a začali odznova. A možno budeme hrdí na to, že sa vo svete nestratili. Že aj ďaleko od Slovenska dokázali zostať sami sebou.
Sériu Agent JFK mám skutočne veľmi rád a na každý ďalší diel sa teším s očakávaním. Práve preto ma mrzí, že tentoraz som bol skôr sklamaný.
Nechcem povedať, že ide o zlú knihu. Prostredie je zaujímavé, rovnako aj samotná myšlienka pátrania po stopách Jaroslava Haška v chaose povojnovej Sibíri, Mongolska a Číny. Nechýbajú sympatické postavy, historické udalosti ani exotické prostredie, ktoré sa v rámci série len tak nevidí.
Problém bol tentoraz skôr vo mne a v tom, že som si jednoducho nedokázal nájsť cestu k autorkinmu štýlu rozprávania.
S češtinou pritom bežne problém nemám. Čítam v nej pomerne často a rád. Pri tejto knihe som sa však nezriedka pristihol pri tom, že sa vraciam o niekoľko viet späť, pretože som si uvedomil, že vlastne netuším, čo som práve čítal. Niektoré pasáže na mňa pôsobili neprehľadne a mal som problém udržať si predstavu o tom, čo sa vlastne deje.
Rovnako mi nesedelo tempo rozprávania. Neraz som mal pocit, že dej preskakuje medzi scénami až príliš prudko. Jednu chvíľu sa postavy nachádzajú v pokojnej situácii a o pár viet neskôr sú uprostred udalostí, ktoré by si podľa mňa zaslúžili viac priestoru a lepšie vybudovanie. Často som mal pocit, akoby mi medzi jednotlivými scénami chýbal kus príbehu.
Ďalším problémom bolo množstvo výrazov, pojmov a cudzích slov, ktoré som nepoznal. Samozrejme, človek si ich môže dohľadať, no keď sa to deje príliš často, začne to narúšať plynulosť čítania a vytrhávať z deja.
Najväčším problémom však bolo, že som sa do knihy nikdy nedokázal naplno ponoriť. A keďže práve to je jedna z vecí, ktoré od série JFK očakávam, čítanie sa pre mňa postupne zmenilo skôr na povinnosť než na radosť. Priznám sa, že keď som knihu dočítal, cítil som skôr úľavu než smútok, že príbeh skončil.
Františka Vrbenská je bezpochyby skúsená autorka a verím, že mnohým čitateľom môže jej štýl vyhovovať. Mne však tentoraz jednoducho nesadol. Zo série Agent JFK ide zatiaľ o diel, ktorý ma oslovil najmenej.
A možno je to práve ten prípad, keď problém nie je v knihe, ale v tom, že si kniha a čitateľ jednoducho nesadli.
Tretí diel série nás tentoraz zavedie do Prešporka a priznám sa, že som sa naň veľmi tešil. Samotná séria si ma získala natoľko, že mám pocit, že do konca roka z nej prečítam podstatnú časť. A úprimne, vôbec sa tomu nebránim.
Jednou z vecí, ktoré ma na knihách Juraja Červenáka mimoriadne bavia, je prostredie, do ktorého jednotlivé príbehy zasadzuje. Tentoraz ide o Prešporok a musím povedať, že funguje výborne. Veľmi oceňujem dobové mapy, vďaka ktorým si človek dokáže lepšie predstaviť, kde sa čo odohráva. Ak navyše mesto aspoň trochu poznáte, dokážete sa do príbehu ponoriť ešte intenzívnejšie.
Veľmi sa mi páči aj to, že autor minulosť neromantizuje. Mestá nie sú krásne a čisté kulisy pre historický príbeh. Sú špinavé, hlučné, smradľavé a plné ľudí, ktorí sú presne takí, akí bývali vždy. So svojimi slabosťami, ambíciami, strachmi, túžbou po moci či peniazoch. A práve táto ľudskosť robí celý svet takým uveriteľným.
Osobne veľmi oceňujem množstvo dobových faktov a reálií, ktoré sú do príbehu prirodzene zakomponované. Nepôsobí to ako historická prednáška ani samoúčelná encyklopédia. História tu nie je cieľ, ale prirodzená súčasť príbehu, ktorá mu dodáva hĺbku a autenticitu.
Tentoraz ma veľmi bavilo aj samotné rozprávanie príbehu. Dej na seba krásne nadväzuje, postupne odhaľuje premyslenú spleť udalostí a jednotlivé kúsky skladačky do seba zapadajú prirodzene a logicky. Mal som pocit, že autor presne vie, kam smeruje, a nikde zbytočne netlačí na efekt.
Výborne funguje aj dynamika medzi hlavnými postavami. Stein mi tentoraz sadol viac než v predchádzajúcom diele, nepôsobil na mňa až tak rigidne a puritánsky a jeho charakter akoby dostal trochu viac priestoru ukázať aj inú stránku osobnosti. Barbarič a Jaroš tradične fungujú veľmi dobre a ich vzájomná interakcia patrí medzi veci, ktoré túto sériu robia takou príjemnou.
Veľmi ma baví aj to, že jednotlivé diely sú medzi sebou prepojené. Odkazy na predchádzajúce udalosti, známe postavy či drobné detaily vytvárajú pocit živého sveta, ktorý pokračuje ďalej. A práve takéto drobnosti mám na dobrých sériách veľmi rád.
Za mňa opäť skvelé čítanie, ktoré môžem len odporúčať. A páči sa mi aj to, že záver nie je romanticky prikrášlený. Je taký, aký by podľa mňa mal byť. Spravodlivý.
