Môj wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Som Lucia, zanietená knihomoľka, ktorá stále očakáva svoj list z Rokfortu.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Môj wishlist Moje aktivity
Doteraz som vehementne tvrdila, že romantické knihy nie sú nič pre mňa a prečítam si ich len výnimočne. Možno po tejto knihe prehodnotím svoj postoj.
Ale príbeh nebol len o romantike. Bol prísľubom nových začiatkov, vymanení sa z toxických vzťahov, o prekonaní strachu z minulosti a nájdení odvahy ísť vpred, nebáť sa nových životných výziev. Autorka krásne ukázala, že dobrota srdca má vždy navrch. Možno sa zdá, že takých ľudí je jednoduché ušliapať a odhodiť, no práve dobro, čo zo seba rozdávajú sa im nakoniec niekoľkonásobne vráti. Ponúka nádej veriť, že dobrota ľudí vždy preváži nad tými nelichotivými vlastnosťami.
Ak by som mala čas, najradšej by som ju prečítala na jedno posedenie.
Redland dokázala svojím príbehom u mňa vyburcovať širokú škálu emócií. Až príliš som sa nechala strhnúť osudom hlavnej hrdinky. Obľúbila som si aj jej otca i nových priateľov. Pri častiach s jej matkou sa mi otváral pomyselný nožík vo vrecku. Viem, že práve ona iritovala drvivú väčšinu čitateľov. V mojom prípade vyhral prvé miesto jej ex James - extrémne ma nas**ral. Strašný zbabelec. Neskôr si to u mňa aspoň trocha vyžehlil. Sesternica bola v tesnom závese.
Autorka šikovne odhaľovala skutočného Thomasa pod vrstvami starého mrzutého frfľoša. Som rada, ako sa z neho Samathinou trpezlivosťou a neochvejnou snahou pomôcť mu vykľul láskavý muž, ktorého poznačila strata milovanej osoby.
Príjemným bonusom v závere knihy boli zaujímavosti o ježkoch a inštrukcie, ako postupovať, ak natrafíte na zranené zvieratko.
Musím pochváliť krásnu obálku, ktorá oveľa viac lahodí môjmu oku ako originál.
4,5/5
“Svet sa však nezrúti a len prostredníctvom činov môžeme opäť získať nádej. Nemusia to byť veľkolepé činy, každý napokon môže prispieť svojou troškou.” str. 206
Sanna Marin je bývalou fínskou premiérkou zastupujúcu sociálnych demokratov, no pozor, štýl fínskej sociálnej demokracie a tej našej je výrazne odlišný. (U nás to totižto momentálne vyzerá skôr na autokraciu.) Po rokoch v lokálnej politickej sfére sa postupne vypracovala na líderskú pozíciu vo svojej krajine.
V dobe narastajúcej mizogýnie Sanna Marin prináša dôležitý odkaz, že ženy majú miesto vo vedúcich pozíciách - vrátane politiky. Inšpiratívna žena, ktorá ukazuje, že poctivou a mravčou prácou sa dajú dosiahnuť želané výsledky, ale nezabúda spomenúť aj odvrátenú stránku, pády, obety. Byť na očiach verejnosti si vyžadovalo neustálu kontrolu, pretože práve na verejne činných osobách si verejnosť najviac zgustne, keď ukážu svoje bežné ľudské stránky.
Bolo zaujímavé čítať, ako jej socioekonomické zázemie ovplyvnilo politické zmýšľanie, preferencie a chuť zmeniť krajinu okolo seba. Páčilo sa mi, ako opakovane zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania, fungujúceho školstva. Sympatizovala som i s jej pohľadom na viaceré sociálne otázky a uvedomovaním si nutnej potreby riešenia klimatickej krízy. Knihe ďakujem za výborné zamyslenia nad rozsahom a vplyvom autoritárskych režimov, porušovaním ľudských práv a ľahostajnosťou západných krajín - o koľko lepšie by sa nám na svete žilo nebyť selektívnej slepoty a hluchoty voči neprávu.
Myšlienka, že byť politicky aktívny by malo byť pre občana svojej krajiny prirodzenou súčasťou vnímam ako zaujímavý podnet na premýšľanie.
Dozvedela som sa pre mňa doteraz neznáme historické súvislosti v politike Fínska, jeho vzťahoch s Ruskom (predtým Sovietskym zväzom), prečo donedávna neboli súčasťou Severoatlantickej aliancie. Takisto čitateľovi ponúkla náhľad do fungovania politiky Európskej únie.
Po tejto knihe sa budem dívať na svet politiky trochu inak. S nádejou, že možno aj u nás sa niekde skrýva niekto, kto má chuť a vôľu zmeniť našu krajinu naozaj k lepšiemu.
Prijala by som, ak by viac rozobrala svoje politické neúspechy, prípadne zlyhania a ako ich vníma s odstupom času.
(Lucia z MDK)
Ak čítate knihy z fantasy žánru, no ešte stále váhate nad Mistbornom, choďte do toho.
Odporúčam ho najmä tým, ktorí nechcú čítať sériu rozťahanú na 10 častí a nepotrebujú k životu romantickú zápletku. Áno, nachádza sa tu, ale len jemne, nepretláča sa a nezatieňuje dej.
Sanderson vytvoril do detailov premyslený originálny svet, ktorý, chvalabohu, vôbec nestojí na iskrení medzi postavami. Stojí na ich činoch, rozhodnutiach, odvahe a zdravých medziľudských vzťahoch, priateľstve a vernosti.
Postavy sú prepracované do hĺbky, ich konaniu predchádza mnohokrát neľahký vnútorný boj. Klobúk dole pred autorom, že každej z nich dal vlastný jedinečný príbeh, ktorý zapadal do celého diania. Čitateľ sa tak podvedome naviaže takmer na všetky z nich. Mojimi osobnými favoritmi z Hrdinu vekov boli kandra TenSoon a Terrisan Sazed. Sazed je môj obľúbenec od začiatku a Sanderson ulahodil môjmu fanúšikovskému srdiečku osudom, ktorý mu pripravil.
Počas čítania nebol čas na oddych. Dej bol dynamický, mal rýchly spád, ale nie uponáhľaný, stále sa niečo dialo. Skoro každú kapitolu prišlo nové odhalenie, ktoré dokonale zapadlo do siete sveta aj udalostí zo všetkých troch kníh. Opakovane som ostala šokovaná a musela som sa z niektorých zistení spamätávať.
Pre mňa je toto zatiaľ naj fantasy séria môjho dospeláckeho života. Mám ich pár rozčítaných, no neviem, či prekonajú Mistborn.
(Lucia z MDK)
4,75/5
Som rada, že som natrafila na výborné slovenské fantasy. Očakávajte do detailov prepracovaný nový svet, zaujímavý originálny magický systém založený na vnútornom prežívaní človeka. No aj veľa neznámych pojmov, postáv, trošku komplikované mená a názvy - mne nerobili problém, ale viem, že sú čitatelia, ktorí tieto veci v knihách nemajú príliš v láske. Preklápa sa skôr k náročnejšiemu fantasy než k oddychovke.
Dej plynul stredným vyrovnaným tempom. Nechýbala ani akcia a boj. Osobne som si najviac užívala scény z nemocnice, ktoré mi pripomínali reálnu prácu na našich oddeleniach. Ako kolegyňa kolegyni gratulujem za tieto výborne napísané riadky.
Hlavná hrdinka je osirelá mladá dievčina, ktorej osudom je zachrániť svet. To sme už niekde počuli. ALE tu by som chcela zdôrazniť, ako je výborne napísaná. Ľudsky, s chybami, citmi, reálnymi emóciami, je húževnatá, starostlivá, láskavá, rozumná, húževnatá, v istých momentoch aj prchká - primerane k veku a situácii. Preto som nemala dojem, že ju už poznám a “takých tu bolo”. Ostatné postavy boli tiež skvelo napísané. Dialógy boli zmysluplné, bez vaty.
Chcela by som vyzdvihnúť absenciu vulgarizmov a intímnych scén, v podstate by ste márne hľadali romantickú linku. Je tu len jej slabý náznak. Preto Deti Vilderienu môžte s pokojným svedomím odporúčať aj teenagerom a mladším čitateľom.
Neviem presne pomenovať, čo mi chýbalo k pomyselnej dokonalosti. Metaforicky, akoby to chcelo ešte malú štipku soli alebo korenia k delikátnej chuti pokrmu. Možno som čakala od záveru ešte viac, ako mi bolo predostreté.
3,75/5
Ako sa zapletá vrkoč z troch prameňov vlasov, tak aj tento príbeh je spojením troch samostatných osudov žien v odlišných častiach sveta.
Indka Smitá patrí do najnižšej kasty, no nechce rovnaké nízke postavenie pre dcéru.
Talianka Guilia musí nečakane pokračovať na čele rodinného podniku, zároveň hľadá útočisko a teplú náruč u cudzinca.
Kanaďanka Sarah má kariéru na prvom mieste, dokým jej choroba neukáže pravé hodnoty života.
Krásna kniha o tom, že človek by sa nemal odovzdať osudu, ale bojovať s jeho nepriazňou, nájsť vnútornú silu prekonať aj zdanlivo neprekonateľné prekážky. Aj keď to nie je je “top” kniha, na príbeh si od prečítania stále sem-tam spomeniem. Zarezonoval, urobil markantnú stopu aj v mojej emocionálnej pamäti. Postavy boli, bohužiaľ, bez väčšieho vývinu, ale dokázali dostatočne pretlmočiť autorkin odkaz. Je to jedna z tých kníh, ktoré by som určite odporúčala prečítať si.
4,5/5
Solus je druhá kniha zo sveta Artura Kobayashiho, ale prvým dielom novej trilógie, teda nie je priamym pokračovaním Bazáru démonov.
Kráľ v žltom pod maskou Takea Takashiho v roku 2038 založí projekt SOLUS. Uchádzačom, nazývaným obetiam, podajú 3 pilulky, po ktorých zmiznú všetky ich emócie, zároveň takmer nestarnú.
Hlavný dej sa odohráva v roku 2074, kedy sledujeme, čo sa s obeťami pre verejnosť neúspešného projektu stalo. Svet je bez zelene a zvierat, jediné, čo okrem ľudí žije sú huby a potkany v podzemí. Zničili bohov i predstavy o nich. Obete v pravidelných intervaloch sledujú projekcie, ktoré v nich, vraj, majú vyvolať impulzy. “Svetu vládol chaos, vydávajúci sa za poriadok.” Nik nemusel rozmýšľať, všetko koordinovala umelá inteligencia.
Henry Selznick je tiež obeťou SOLUS-u. Arturo nájde spôsob ako ho zobudiť, znova v ňom prebudiť emócie a pomôcť mu na ceste zachrániť svet pred úplným chaosom. Stretávame aj nové vedľajšie postavy Emila, Dávida. Verím, že ich skríženie ciest s Arturom bude vysvetlené v knihách s dejom pred Solusom.
Autor nám prináša aj ďalšie obludy z iných svetov, novou podstatnou zápornou postavou je Pastier deformácií. Viac sa o ňom i jeho pasenej zveri dozvedáme v epilógu a pri pohľade na “sneak peak” obálky tretej knihy “Bytosť bez mena” na konci Solusu.
Pol hviezdičky uberám pre absentujúcu úpravu gramatiky, bohužiaľ, aj tu kvalitná kniha trpí pre hrúbky a chýbajúce čiarky. Pri čítaní som sa vedome snažila tento aspekt ignorovať a sústrediť sa len na dej.
V porovnaní s Bazárom démonov vidím u autora pozitívny kvalitatívny posun, lepšie používanie vetnej skladby, intímne scény v tomto prípade dávali zmysel a zapadali do príbehu, pomohli objasniť emocionálnu prázdnotu obetí, zároveň vysvetliť nutnosť udržiavania fyzickej stránky tela.
Dej bol dynamický, nepredvídateľný, plný zvratov. Všetko do seba zapadalo ako puzzle, kúsok po kúsku majstrovsky vyskladaný celkový obraz. V príbehu neboli žiadne logické medzery, tobôž nie trhlinky.
3,5/5
Príbeh začína štyrmi prológmi, každý z iného kúta sveta s rôznorodými postavami. Prvá kapitola nás zoznámi so Sarantosom Petrakisom, s ktorým prebieha väčšina knihy. Sarantos je Grék pracujúci v Bratislave, kde je spokojný, má prvú vážnejšiu známosť Lindu.
Svet pohltí vírus a izoluje ich vo vlastných domácnostiach (*COVID-19 Is that you?). Sarantos zmení podnájom, kde predtým žil starý muž. Prerobil si ho podľa vlastných predstáv. Tým skazil plány trom služobníkom mocnej bytosti Boo Hagovi, Kitsune a Sheitanovi. Napriek hrozbám a nešťastiam čo naňho uvalili sa im nemieni poddať.
Ich protivníkom je Arturo Kobayashi, zvláštny bojovník s rozdielnymi očami. Má problém ich nájsť, ale nájde stopu a snaží sa ich dolapiť.
Kniha ma bavila, na začiatku som mala problém sa začítať pre vysokú mieru gramatických chýb, nespisovných slov, chýbajúcich alebo nadbytočných čiarok. Uvítala by som aj viac zložitejších súvetí. Zdá sa, akoby neprešla jazykovou ani štylistickou korektúrou. Nie je to autorova chyba, ale veľmi to uberá z čitateľského zážitku. Aby som bola fér, sám autor ma upozornil na prítomnosť týchto nedostatkov. Je si ich vedomý a pri ďalších dielach sa snaží o nápravu.
Keď som začala ignorovať gramatické a štylistické nedostatky, hltala som stranu za stranou. Nápad je originálny, páčilo sa mi prepojenie zdanlivo nesúvisiacich postáv. Pobavila ma časť, keď sa Kitsune nahnevala. Hnev bol opísaný autenticky s vyberanými slovami, ktoré v danej situácii líščej “kami” v ústach sedeli.
V niektorých knihách je intímna scéna očakávaná, dej k nej smeruje, je dôsledkom vývoja vzťahu medzi postavami. Bohužiaľ, podľa mňa, v Bazári démonov bola nadbytočná. Ak by sme ju úplne vymazali, nič sa nemení. Vôbec neovplyvnila dej ani konanie postáv, nemala v príbehu pridanú hodnotu.
Samko sa chystá s rodičmi na dovolenku. Okrem starých známych pocitkov stretáva nových. Prvého - Nedočkavosť - už hneď pri balení! V rezorte sa zoznámi s Ostychom, Zvedavosťou, Závisťou, Nechuťou aj s Nudou. Dokonca zažije situáciu, keď sa v ňom pocity miešajú ako na diskotéke.
V porovnaní s prvou knihou ide tentokrát o ucelený jednotný príbeh s nadväznosťou a časovou postupnosťou. Originálne uchopený koncept prerozprávania, čo sa dá zažiť na výlete/ na dovolenke. Nové prostredie prináša nové situácie a tým pádom aj nové pocity.
Aj v druhom dieli, okrem zoznámenia sa a pomenovania jednotlivých emócií, v nej dostaneme rady, ako im čeliť. Pri niektorých je odhalená ich skutočná podstata a tak sa kniha stáva výborným pomocníkom pre rodičov vo vysvetľovaní.
Noví pocitkovia dostali originálnu a výstižnú podobu opäť rukou talentovanej Martiny Masarovičovej.
Samko je malý chlapec, ktorý spoznáva svoje emócie a pocity v podobe malých stvorení - pocitkov. Sú stelesnením toho, čo práve prežíva. Malé stvorenia s krídlami vytvorené farbami šikovnej Martiny Masarovičovej. Originálne postavičky pocitkov názorne zobrazujú Strach, Bolesť, Hnev, Radosť, Smútok a Lásku.
Každý z pocitkov Samkovi pomáha pochopiť, čo práve cíti, vysvetľuje mu, čo sa s ním deje, a potom mu dá radu, ako situáciu zvládnuť. Pripomínajú aj nám, dospelým, že každá, či už pozitívna alebo negatívna emócia, patrí k životu, nie je dobré ich potláčať, ale hľadať ich príčinu. Tak sa s nimi dokážeme skôr vyrovnať.
Veľmi sa mi páči záver, kde autorka pripomína, že s láskou sa dá zvládnuť každá bolesť, strach, hnev či smútok a s láskou je i radosť násobená a zdieľaná.
