Môj wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Som knihomoľ a zberateľ kníh. Vždy sa teším, keď si môžem prečítať dobrú knihu a relaxovať pri nej. :) Obľubujem najmä detektívky, v poslednej dobe severské krimi, ale vzťah mám aj ku fantasy a iným knižkám. Dobrých kníh nie je nikdy dosť a každá si zaslúži našu pozornosť. :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Môj wishlist Moje aktivity
Máte radi knihy z psychiatrického prostredia?
Keď som sa vás pýtal, ktorá kniha od Freidy McFadden je vašou najobľúbenejšou, viacerí ste písali, že práve Oddelenie D. Aja ako obľúbenec tejto autorky som, samozrejme, nemohol minúť ani túto knihu. Spojenie Freidy a prostredia psychiatrickej kliniky si predsa nemôžem nechať ujsť.
Študentka medicíny Amy sa chystá absolvovať nočnú stáž na uzavretom psychiatrickom oddelení D. Veľmi sa jej tam nechce a berie to skôr ako povinnosť. Jej obavy však nesúvisia iba so samotným oddelením. Amy má totiž svoju minulosť.
Kapitoly sledujeme zpohľadu Amy acelá kniha sa odohráva počas jednej noci na oddelení. Postupne odpočítavame čas do konca jej smeny a jednotlivé kapitoly sú popretkávané návratmi do minulosti, v ktorých nám autorka postupne odhaľuje, čo Amy prežila.
Autorke opäť nemôžem uprieť napätie aťaživú atmosféru, tentoraz uzavretého psychiatrického oddelenia, kde od začiatku niečo nesedí. Amy mi tiež od začiatku nesedela a nevedel som, komu a čomu môžem veriť. Autorka nás tak pekne vodí za nos a ja som, samozrejme, opäť spriadal rôzne teórie o tom, ako to celé je. A opäť som bol mimo.
Na oddelení spoznávame viacero pacientov s rôznymi diagnózami, ale aj členov personálu. Priznám sa však, že miestami sa mi zdalo, že sa kniha trochu vlečie. Mal som pocit, akoby Amy po oddelení len chodila hore-dole a postupne sa zoznamovala s pacientmi. Na druhej strane, aj vďaka tomu autorka buduje atmosféru a postupne pridáva ďalšie kúsky do skladačky.
Posledná tretina však bola výborná. Príbeh začal naberať na obrátkach ahoci kniha nie je bez chybičky, záver ma opäť dokázal prekvapiť. Niektoré veci síce mali svoje muchy, ale celkový dojem z čítania to u mňa nezmenilo.
Freida McFadden ma opäť dokázala vtiahnuť do príbehu a prinútiť ma pochybovať o tom, komu môžem veriť. Ak radi skladáte jednotlivé kúsky príbehu a nechávate sa prekvapiť záverom, Oddelenie D by sa vám mohlo páčiť. Ak teda chcete vedieť, čo sa skrýva za dverami Oddelenia D, neváhajte vstúpiť.
Máte radi detektívky, pri ktorých vám počas čítania behá mráz po chrbte?
Viete si predstaviť, že na hudobnom festivale vo vašej blízkosti zavraždia človeka a nikto si nič nevšimne? Práve to sa stane jedného letného dňa v Edinburghu. Páchateľa nikto nevidel a neskôr pribudne ďalšia vražda.
Autorka obeťami rozhodne nešetrí. Už po pár stranách ich je viac než dosť a tím okolo hlavných postáv Luca Callanacha a Avy Turnerovej má teda čo robiť. Pomôžu im pri pátraní po vrahovi graffiti, ktoré sa začnú objavovať po meste?
Druhý diel série prináša nervydrásajúcu atmosféru a neustálu neistotu, kto bude ďalšou obeťou. Edinburgh sa tentoraz mení na metropolu hrôzy. Vraždy pribúdajú, vyšetrovatelia sa snažia čo najrýchlejšie nájsť spojitosť medzi jednotlivými prípadmi a času rozhodne nemajú nazvyš.
„Štyri vraždy za dva týždne? Je to, akoby niekto pustil do sveta svorku divých zvierat.“
Prvá časť je písaná z Lucovho pohľadu a počas jej čítania sa vynára množstvo otázok. Potom však príde druhá časť, ktorá už aj tak výborné tempo ešte viac zrýchli a my postupne nahliadneme aj do pohľadu ďalších postáv. Napätie stúpa a ja som mal čoraz väčšiu chuť zistiť, kam to celé smeruje.
Opäť sa ponoríme aj do osobnej roviny vyšetrovateľov. Postavy Avy a Luca sa mi veľmi páčia, hoci v tomto diele to medzi nimi bude miestami jemne škrípať. Pribudnú postavy, ktoré by si zaslúžili poriadnu facku, milá, ale dotieravá suseda či nečakané spojenectvá. Luc opäť ukáže svoju svojskosť, no zároveň vidíme aj jeho trápenia, vyrovnávanie sa s minulosťou a problémy v osobnom živote. Tentoraz nám autorka viac poodhalí aj Avu.
Helen Fields tentoraz načrie aj do zákulisia temného webu, resp. darknetu, a ukáže nám, čo všetko sa môže diať v jeho zákutiach. Práve táto dejová línia dodáva príbehu ešte temnejšiu atmosféru.
„Máme podozrenie, že vrahovia sa navzájom chvália tým, koho si vybrali za svoj ďalší cieľ, že je to súčasť ich sadistickej hry. Akoby si označovali korisť.“
Ak máte radi premyslené detektívky s výbornými postavami, napätím a poriadne temnou atmosférou, určite sa do tejto série pustite. Dokonalá korisť sa mi páčila možno ešte o niečo viac ako prvý diel a už teraz sa teším na tretie pokračovanie Dokonalú smrť.
Za knihu ďakujem: Albatros Media.
Veríte, že sa dá cestovať v čase? A ak by ste si mohli vybrať, do akej doby by ste sa chceli presunúť?
Pri výstavbe lyžiarskeho strediska na mieste starého cintorína, kde sa už viac ako päťdesiat rokov nepochováva, objavia v jednom z hrobov mobilný telefón. Detektív Karol Bauer zo žilinskej kriminálky sa pustí do pátrania a stopy ho zavedú až do Košíc k Ľudmile Hatalovej, ktorej kedysi patrili okolité pozemky. Tá mu rozpovie zvláštny príbeh. Svoje rozprávanie pridá aj Viera Slezáková, ktorá opisuje večer, keď jej partner Milan Macek v roku 2001 bez stopy zmizol.
Príbeh sa odohráva v dvoch časových rovinách. V roku 2018 sledujeme detektíva Karola Bauera, ktorý sa snaží rozlúštiť záhadu nájdeného mobilu. Druhá, výrazne rozsiahlejšia dejová línia nás zavedie do roku 1938 a nasledujúcich rokov, kde sledujeme Milanov život po jeho nečakanom presune do minulosti, ale aj život obyčajných ľudí v tieni udalostí, ktoré výrazne zmenili svet.
Okolnosti, za ktorých sa ocitne v inej dobe, nie sú vôbec jednoduché. Najprv sa snaží pochopiť, čo sa vlastne stalo, následne sa musí vyrovnať s novou realitou a prispôsobiť sa svetu, ktorý dovtedy poznal iba z rozprávania či učebníc dejepisu.
„Zamestnával sa nezmyslami, len aby zapudil tú najväčšiu šialenosť, o akej kedy počul že sa akýmsi zázrakom presunul do minulosti.“
Mal však šťastie na ľudí, ktorí sa ho ujali. Najviac ma zaujala práve postava Cyra, ktorý pôsobil múdro, rozhľadene, láskavo a chápavo. Zároveň mal prirodzenú autoritu a stal sa pre Milana dôležitou oporou v neznámej dobe.
Autor vykreslil veľmi presvedčivo atmosféru neistoty, strachu z blížiacich sa udalostí aj každodenný život na gazdovstve, ale aj ľudskosť a hodnoty, ktoré majú svoje miesto v každej dobe. Nechýbajú pritom postavy, ktoré si okamžite obľúbite, ale ani také, pri ktorých budete mať presne opačné pocity.
Veľmi sa mi páčilo, že autor prirodzene do deja zakomponoval úvahy o cestovaní v čase, možnostiach meniť minulosť či dôsledkoch zásahov do časovej osi. Tieto filozofickejšie momenty príbeh obohacujú a nútia čitateľa zamyslieť sa.
Historická dejová línia ma bavila o niečo viac ako tá súčasná, ktorá podľa mňa mohla dostať trochu viac priestoru. O to viac však vynikla časť odohrávajúca sa v minulosti.
Statočný chlapík je mojou prvou knihou od Jána Babaríka, no určite nie poslednou. Kniha sa mi čítala veľmi dobre a svižne, pričom autor si dokázal udržať moju pozornosť až do konca.
Ak máte radi príbehy s motívom cestovania v čase, historické romány z obdobia druhej svetovej vojny, mysteriózne zápletky a napätie, táto kniha by vás mohla osloviť.
Za knihu ďakujem: Albatros Media.
Máte radi Tatry? Máte tam svoje obľúbené miesto, kam sa radi vraciate?
Dvaja súrodenci, blšky Izi a Baška, vás pozývajú na dobrodružnú výpravu našimi veľhorami. Po tom, čo sa stali skúsenými sprievodcami v Bratislave, dostanú príležitosť rozšíriť svoje znalosti aj o Tatry. Pomocou čivavy sa vydajú na cestu, počas ktorej ich čaká množstvo zážitkov, nových priateľov aj nečakaných situácií.
Čivava však nie je jediným zvieracím pomocníkom, ktorého počas putovania stretnú. Spoznajú kamzíky, svište, líšku, medveďa či orla, ale aj ľudí, ktorí im ochotne pomôžu na ich náročnej ceste. Keďže sú blšky maličké, aj obyčajný presun je pre ne veľkým dobrodružstvom a o napínavé či úsmevné okamihy rozhodne nie je núdza.
Kniha veľmi peknou a hravou formou približuje deťom krásy slovenských Tatier. Izi a Baška navštívia známe štíty, ako sú Lomnický štít, Gerlachovský štít či Kriváň, ale aj chaty a plesá. Veľmi sa mi páčilo, že práve tieto miesta vystupujú ako postavy príbehu a samy rozprávajú o svojej histórii, vzniku či zaujímavostiach. Vďaka tomu sa deti prirodzene dozvedia množstvo informácií a priznám sa, že aj ja ako dospelý som sa naučil niečo nové o miestach, ktoré som viackrát už navštívil.
Autorka do knihy zakomponovala aj ekologický rozmer a pripomína, že Tatry sú síce nádherné, no zároveň si zaslúžia rešpekt. Nenásilnou formou upozorňuje na správanie človeka v prírode aj na to, že hory dokážu byť nevyspytateľné. Osobne by som knihu odporučil skôr starším deťom, keďže obsahuje viac textu a miestami je náročnejší na čítanie, no krásne ilustrácie Jarmily Šafránkovej čítanie príjemne spestrujú.
Dve blšky v Tatrách sú milou kombináciou dobrodružstva, poznávania a lásky k našim horám. Verím, že po dočítaní tejto knihy dostanú malí aj veľkí čitatelia ešte väčšiu chuť objavovať naše Tatry a zároveň si z nej odnesú aj úctu k prírode a jej obyvateľom.
Za knihu ďakujem: Albatros Media.
„Vrchy môžu byť príliš krivé alebo špicaté, ľudia môžu mať krivé nosy alebo odstávajúce uši, kamzíky odtrhnuté rohy, ale dôležité je vedieť, že aj keď sa nám niečo na sebe nepáči, sme krásni a výnimoční presne takí, akí sme!“
„Problém s ľuďmi je, že mnohí nevedia, ako sa v horách majú správať. Nechápu, že nielen tu, ale aj všade inde sa musíme navzájom rešpektovať a nerobiť si navzájom zle.“
3,5*
Jedného dňa uprostred floridských bažín zmizne malé dievčatko Emma. Zúfalá matka sa obráti na políciu a prípadu sa ujíma detektívka Billie Ann Wildeová. Po príchode na miesto, kde Emmu naposledy videli, však vyšetrovatelia nenájdu jediný dôkaz o tom, že tam dievčatko vôbec bolo. Kde je teda pravda? Akoby toho nebolo málo, Billie Ann zároveň vyšetruje sériu vrážd. Súvisia tieto prípady spolu, alebo ide len o zhodu okolností?
Príbeh je voľne inšpirovaný skutočnou udalosťou, ktorú som dovtedy nepoznal. Autorka si hneď od začiatku pripravila pre hlavnú hrdinku niekoľko silných momentov, ktoré postupne odhaľujú jej minulosť aj charakter. Osobná rovina Billie Ann je v príbehu výrazná a jej rozhodnutia majú dopad nielen na ňu samotnú, ale aj na jej rodinu a vzťahy s blízkymi.
Kniha sa číta veľmi rýchlo. Krátke kapitoly, svižné tempo a striedanie pohľadov Billie Ann, Emminej mamy Marissy a dievčatka Kitty z minulosti neustále posúvajú dej dopredu. Najviac ma zaujali práve kapitoly z minulosti, pretože ma nútili premýšľať, akým spôsobom sa ich príbeh prepojí so súčasným vyšetrovaním. Tento typ rozprávania mám v detektívkach rád.
Na druhej strane mám pocit, že autorka venovala až príliš veľa priestoru osobnému životu Billie Ann, miestami na úkor samotného vyšetrovania. Postavy si ma nezískali natoľko, ako som očakával, napätie mohlo byť výraznejšie a hoci záver priniesol niekoľko zaujímavých odhalení, pôsobil na mňa trochu uponáhľane a objavili sa aj momenty, ktoré mi neprišli úplne logické.
Napriek tomu ide o vydarený štart novej detektívnej série, ktorý dokáže zaujať najmä čitateľov obľubujúcich vyšetrovanie prepojené s rodinnými tajomstvami a udalosťami z minulosti. Zároveň však upozorňujem, že kniha sa venuje zmiznutiu dieťaťa a násiliu páchanému na deťoch, takže nejde o ľahké čítanie. Som zvedavý, čo si pre nás autorka pripraví v ďalšom dieli.
Máte radi knihy inšpirované skutočnými udalosťami?
Za knihu ďakujem vydavateľstvu George Publishing.
„...niekedy človek potrebuje vidieť veci čierne na bielom, aby sa s nimi dokázal zmieriť.“
Máte radi v knihách duchárinu? A lákal by vás výlet na Island?
Yrsa Sigurardóttir nám v samostatnom románe prináša mrazivý príbeh z tejto ostrovnej krajiny.
V knihe sledujeme tri dejové línie. Prvou je línia dobrovoľnej záchranárky Jóhanny, ktorá s tímom pátra po nezvestných stratených v pustatine. Druhou je pohľad zamestnanca radarovej stanice Hjörvara a treťou pohľad Dröfn, ktorá sa spolu s partiou vydá na výlet.
Autorka pravidelne strieda kapitoly z jednotlivých pohľadov, čo mňa osobne nútilo čítať ďalej, aby som vedel, ako sa príbeh bude vyvíjať.
Kniha nie je klasickou detektívkou, ale mrazivým trilerom s prvkami ducháriny. Ide skôr o mrazivý príbeh s prvkami ducháriny. Vyšetrovanie tu nie je veľmi rozvinuté, oveľa väčší priestor dostáva samotné pátranie a otázky, čo sa s nezvestnými vlastne stalo. Každá z postáv si nesie niečo zo svojej minulosti, pričom autorka venuje aj priestor osobnej rovine záchranárky Jóhanny a zamestnanca radarovej stanice Hjörvara. Práve jeho linka sa mi páčila asi najviac a vyvolala vo mne jemné zimomriavky.
Najlepšou stránkou knihy je pre mňa atmosféra spolu s opisom nehostinnej islandskej krajiny. Ľadová pustatina, snehová fujavica... a do toho záhada tajomnej topánočky.
Samotné tajomno a duchárske prvky ku mne však až tak neprenikli. Aj postavy na mňa pôsobili trochu nemastne-neslane. Ich správanie aj komunikácia boli miestami zvláštne. Privítal by som tiež o niečo lepšie prepojenie jednotlivých dejových línií.
Mená postáv aj názvy miest sú síce komplikovanejšie, no na začiatku knihy nájdete ich výslovnosť, takže kniha ponúka aj malé jazykové okienko.
Záver knihu u mňa výrazne vylepšil. Čítal som ho s otvorenými ústami a musím povedať, že sa naozaj podaril.
Trofej by som odporučil najmä fanúšikom príbehov s výbornou mrazivou atmosférou, izolovaným a nehostinným prostredím a postupným rozpletaním starých tajomstiev.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
Máte doma operenca? Prípadne iné zvieratko?
Na malej šumavskej dedine žije s rodičmi a bratom Mankulka, ktorá túži po papagájovi. Sen sa jej jedného dňa splní a na narodeniny dostane vtáčika, ktorého pomenujú Ferdík. Stará sa o neho zodpovedne a s láskou, no jedného dňa zabudne zavrieť dvierka na klietke. Ferdík uletí a vydá sa na svoje veľké dobrodružstvo. Podarí sa Mankulke priviesť ho bezpečne späť domov?
Knižku sme čítali spolu s mojím päťročným synovcom a pri chvíli, keď Ferdík uletel, ani nedýchal. Spoločne sme s napätím sledovali, či sa malého operenca podarí dostať späť domov. Hoci ide o pokojný príbeh, miestami pripomína malý detský triler, samozrejme bez strašidelných či dramatických scén. Práve tieto okamihy vytvárajú napätie, ktoré malých čitateľov dokáže úplne pohltiť.
Z môjho pohľadu dospelého čitateľa bol príbeh možno o niečo jednoduchší a privítal by som viac Ferdíkových dobrodružstiev počas jeho nečakaného výletu. Myslím si však, že pre cieľovú vekovú skupinu je spracovaný úplne primerane. Na konci knihy navyše nájdete niekoľko zaujímavých faktov o druhu korely, do ktorej Ferdík patrí, ktoré pekne dopĺňajú samotný príbeh.
Autorka vytvorila pútavý príbeh pre mladších čitateľov. Počas čítania som si spomenul na detstvo, keď nám raz uletela andulka. Bol to silný zážitok a práve preto na mňa príbeh možno zapôsobil ešte o niečo viac.
Kniha v sebe nesie aj pekné posolstvo. Pripomína, že domov je miestom, kam sa vždy radi vraciame, a zároveň nenásilnou formou učí deti zodpovednosti za živého tvora. Mankulka svojím prístupom ukazuje, že o domáce zvieratko sa treba starať s láskou, trpezlivosťou a zodpovednosťou.
Kniha je určená pre deti od štyroch rokov. Tým najmenším ju určite radi prečítajú blízki, no začínajúci čitatelia si ju vďaka veľkému písmu zvládnu prečítať aj sami. Vyzdvihnem aj nádherné ilustrácie Ivony Knechtlovej, ktoré patria medzi najväčšie prednosti knihy. Ak teda hľadáte príjemnú ilustrovanú knižku na spoločné večerné čítanie, Mankulka a papagájí úlet je výbornou voľbou.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
Čo vy a návštevy? Radi na ne chodíte, alebo ich radi prijímate? V tejto knihe však ide o návštevu, ktorú by nechcel zažiť asi nikto. Hlavná hrdinka sa uprostred noci ocitne vo vlastnom dome tvárou v tvár votrelcovi. Spolu so svojimi deťmi sa ukryje do tajného úkrytu a ostáva len čakať, čo sa bude diať.
Do deja sme okamžite vtiahnutí príchodom votrelca. Zaujímavosťou je, že v celej knihe nie je spomenuté jediné meno. Postavy sú označované len ako žena, deti, seržant, votrelec a podobne. Keďže postáv v knihe nie je veľa, veľmi rýchlo som si na tento spôsob rozprávania zvykol.
Prvá tretina knihy môže na niekoho pôsobiť pomalšie. Mňa však zaujala najmä atmosféra, ktorú autorka buduje v tajnom úkryte. Dej je popretkávaný útržkami z minulosti a Tracy Sierra venuje veľký priestor myšlienkam hlavnej hrdinky. To, čo by možno iný autor odbavil na niekoľkých stranách, Tracy Sierra rozvíja počas desiatok strán. Čitateľ si spolu s hlavnou hrdinkou kladie otázky, kto je tento muž, či ho pozná, prečo prišiel práve k nim a či sa jej podarí ochrániť deti pred votrelcom, ktorý sa pohybuje po celom dome.
Za mňa je práve atmosféra najväčším plusom celej knihy. Autorka nestavia na akčných scénach, ale na tichu starého domu, uzavretej miestnosti a nepriaznivom počasí v podobe snehovej fujavice. Neskôr sa tempo trochu zrýchli, no zároveň necháva čitateľa premýšľať, kde je vlastne pravda a či možno veriť tomu, čo sa odohráva pred jeho očami.
Práve pocit bezmocnosti, neistoty a otázka, či možno veriť vlastnej mysli, robia z knihy slušný psychologický triler. Priznám sa, že autorka dokázala atmosféru opísať tak sugestívne, že som sa miestami bál spolu s hlavnou postavou a sústredil som sa na každé vŕzganie podlahy v ich starom dome. Na druhej strane boli aj chvíle, keď na mňa niektoré pasáže pôsobili zdĺhavejšie.
Nočná návšteva nie je knihou, ktorá vás ohromí akciou. Je to psychologický triler s pomalším tempom, častými retrospektívami a dôrazom na atmosféru. Ak však máte radi knihy, ktoré budujú napätie postupne, stavajú na atmosfére a nútia vás premýšľať, kde je vlastne pravda, táto stojí za pozornosť.
Za knihu ďakujem: Citadella.
„Trauma sa nekončí, keď sa vylieči zranenie.“
„Niektoré veci sa dajú nahradiť. Niektoré nie.“
„Život je neuspokojivý, keď ide o poznanie pravdy.“
„Ľahšie je uveriť, že žena klame, než že sa stali nejaké zlé veci. Ľahšie je uveriť, že jednoduchšia vec je vždy tá správna. A je jednoduchšie povedať, že žena je blázon.“
„V dome niekto bol.“
4,5*
Môže vražda nevinných priniesť spravodlivosť? A kto má právo o nej rozhodovať?
Na políciu príde list, v ktorom sa muž podpisujúci ako Bill Wilson vyhráža sériou vrážd. Zomierať však budú nevinní ľudia, pri ktorých vrah zanechá lístok s menom. Zvrátená predstava spravodlivosti? Pre vraha áno. Pre každého normálne uvažujúceho človeka len ťažko.
„Zabiji 13 nevinných a 1 vinného. Ti, kteří spůsobili smrt nevinného, tak budou trpět. Toto je čin VYKOUPENÍ.“
Prípad súvisí so smrťou Allana Duffreyho, ktorý zomrel vo väzení, a vyšetrovateľka Izzy Jaynesová požiada o pomoc svoju kamarátku Holly Gibneyovú.
King rozpráva príbeh vo viacerých dejových líniách. Popri vrahovi, ktorý sa pod heslom „Nevyměkni“, vydáva na svoju desivú misiu, sledujeme aj aktivistku za práva žien Kate McKayovú. Tá cestuje po Spojených štátoch, vypredáva sály a svojimi názormi vyvoláva silné emócie. Má však stalkera, ktorý predstavuje ďalšiu hrozbu. V románe tak sledujeme dvoch nebezpečných protivníkov, pričom Holly sa postupne stáva súčasťou oboch prípadov.
Hoci je to moje prvé stretnutie s Holly Gibneyovou, veľmi rýchlo som si ju obľúbil. Nie je to typická neomylná vyšetrovateľka. Je premýšľavá, empatická, húževnatá a pri riešení prípadov sa spolieha skôr na logiku než na akciu. Páčili sa mi aj jej myšlienkové pochody a spôsob, akým si skladá jednotlivé dieliky prípadu.
„Ta ženská je strašidelná. Sherlock Holmes v botách na nízkém podpatku, pastelové halence a tvídové sukni.“
Obaja páchatelia spočiatku pôsobia neisto, no postupne sa ich posadnutosť prehlbuje a s každým ďalším krokom sú nebezpečnejší. Občas som sa musel zorientovať, ktorý z nich je práve na scéne, no ich motivácie aj psychológia boli spracované zaujímavo.
Tempo je spočiatku pokojnejšie. King si dáva načas s budovaním dejových liniek a niektoré pasáže by podľa mňa zniesli svižnejšie tempo. Keď sa však príbeh prehupne do poslednej tretiny, všetko začne zapadať do seba a napätie výrazne graduje. Finále ma chytilo natoľko, že som knihu už neodložil.
Nevyměkni však nie je len detektívkou. Autor otvára témy spravodlivosti, pomsty, traumy, fanatizmu aj práv žien. Ukazuje, ako tenká môže byť hranica medzi presvedčením, že konáme správne, a násilím páchaným v mene vlastnej pravdy. Práve táto rovina sa mi na knihe páčila asi najviac.
„Mluvit o nenávisti je jedna věc. Vidět ji v akci skutečně ji zažít je něco úplně jiného.“
Ak máte radi napätie, morálne dilemy a postavy, ktoré nie sú čiernobiele, táto kniha určite stojí za pozornosť. Ja určite siahnem aj po predchádzajúcich dieloch. V tejto knihe Stephen King ukazuje, že najväčším strašiakom nie sú príšery, ale ľudia presvedčení o tom, že konajú správne.
Za knihu ďakujem: Beta-Dobrovský.
„Ukončete prosím výstup a nástup, dveře se zavírají! Příští stanice ...“ Ak sa pohybujete po Prahe a jazdíte metrom, tak táto hláška vám je určite dobre známa.
Ja osobne som si pražské metro zamiloval už ako stredoškolák, keď som s rodičmi a sestrou navštívil túto krásnu metropolu. Preto ma hneď zaujala táto publikácia a s chuťou som sa pustil do jej čítania.
Kniha prináša príbehy ľudí, ktorí sú s pražským metrom spätí rôznymi spôsobmi. Od tých, ktorí ho navrhovali a stavali, až po tých, ktorí sa dnes starajú o jeho každodennú prevádzku. Spoznáme strojvodcov, projektantov, tunelárov, dispečerov, manažérov či revízorov.
Jednotlivé kapitoly približujú pracovné zážitky, nečakané situácie, motiváciu aj vzťah týchto ľudí k ich povolaniu. Metro tu nepôsobí len ako dopravný prostriedok, ale ako živý organizmus, za ktorého fungovaním stoja stovky ľudí.
Na knihe oceňujem predovšetkým autentickosť, rozmanitosť profesií a pohľad do zákulisia pražského metra. Niektoré príbehy pobavia, iné prinútia zamyslieť sa. Nie všetky kapitoly ma zaujali rovnako, no práve ich pestrosť je jednou z predností knihy. Publikácia sa venuje aj významným udalostiam, akou bola ničivá povodeň v roku 2002, a aj výstavbe novej linky metra D.
Pochváliť musím aj grafické spracovanie knihy. Kvalitné fotografie príjemne dopĺňajú text a dotvárajú celkovú atmosféru. Jedinou drobnou výhradou môže byť pre niektorých čitateľov menšie písmo. Napriek tomu ide o zaujímavú publikáciu, ktorá ponúka pohľad na pražské metro z netradičnej perspektívy.
Ak hľadáte knihu plnú osobných príbehov, pracovných zážitkov a pohľadov do zákulisia jednej z najdôležitejších dopravných stavieb v Česku, 50 příběhů pražského metra by vás mohla zaujať. Nejde o publikáciu zahltenú technickými údajmi, ale o knihu, v ktorej hrajú hlavnú úlohu ľudia.
Tak.. příšti stanice ...?
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
A citát na záver: „Čas je vždycky nejlepším kritikem, co se člověku povede a nepovede.“
