Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
-
Detský raj s rodičmi
-
Hry o život
-
Kráľovstvo
-
Pravěký svět Zdeňka Buriana - Kniha 1
-
To Hell and Back
-
Tractatus Logico-Philosophicus
-
Věk autoritářů
O mne
Knihomoľ.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ak Dawkinsa možno označiť za básnika vedy anglosaského sveta, Flegr je básnikom vedy u nás (pozn: narodil som sa v Československu). A to Flegr polemizuje nielen s Darwinom ale aj Dawkinsom. Nebojte sa, nejde o žiadny kreacionistický blábol, práve naopak... Flegr ponúka vlastný mix (takmer) ucelenej evolučnej teórie (alebo zatiaľ len hypotézy?) z tých najlepších prísad. A nechýba ani humor.
"Polopatistický" text nevyžaduje prakticky žiadne predchádzajúce vedomosti z oblasti biológie. A predsa vie autor evolučnú teóriu vrátane epigenetiky krásne vysvetliť a ešte aj poreferovať o tom nešťastnom kreacionizme.
Čo robí človeka človekom? Ako sa vyvíjali typické vlastnosti ľudského druhu a čo ich ovplyvňovalo? Kedy, ako a prečo vznikla ľudská kultúra? Svižné čítanie do vlaku alebo električky o tých najzávažnejších otázkach.
Táto útla knižočka predstavuje mimoriadne stručný a zároveň čitateľsky príťažlivý úvod k základným tézam evolučnej teórie. Každá dvojstrana formátu A6 sa venuje jednej myšlienke, pričom text naľavo sa snaží ju zhrnúť do približne desiatich viet. Obrazová časť napravo estetickým a často vtipným spôsobom dopĺňa hlavný text. Kniha je malá formátom, ale presne v duchu edície ponúka veľké témy, akými sú Mendelove genetické zákony, speciácia, evolúcia sexuality, pohlavný výber, parazitizmus či konvergentný vývoj. Nájdete tu aj kapitoly o smrti, mémoch a mimozemskom živote. Záver knižky (opäť v zhustenej podobe) sa snaží podať vyčerpávajúci obraz o rozmanitosti života na našej planéte. Ponúka zjednodušené stromy života s klasifikáciou preberaných skupín. A tu sa nachádza aj niekoľko vecných chýb, ktoré môžu pozorného čitateľa zmiasť. Detailný pohľad na strom života rastlín obsahuje aj evolučné línie „stromov“, „bylín“ a „krov“. Ide samozrejme o nezmysel, keďže v ich prípade ide o neformálne pomenovania vonkajšieho vzhľadu rastlín, ktorý so vzájomnou príbuznosťou preberaných skupín často nemá veľa spoločného. Ešte horšie je na tom strom života živočíchov, ktorý rozdeľuje zvieracie tvorstvo na stavovce a bezstavovce (!), pričom ostnatokožce, t.j. blízke príbuzné stavovcov sú hneď vedľa hlavonožcov a pŕhlivcov. Hlavonožce sú navyše oddelené od zvyšku mäkkýšov a článkonožce na strome života úplne chýbajú. Ťažko povedať, či pochybil autor alebo prekladateľ. Knižku aj napriek jej nedostatkom na konci vrelo odporúčam. Všetkým.
Jedna báseň - veľa interpretácií. Prvé vydanie vyprovokovalo vznik ďalších prekladov a v druhom vydaní z roku 2004 ponúklo vydavateľstvo Petrus až 13 prebásnení Poeovho majstrovského diela. Túto básnickú mňamku dopĺňa anglický originál a niekoľko sprievodných esejí.
S Mechanickým pomarančom som sa zoznámil zhruba v Alexovom veku. Dobehol za mnou kámoš a vraví: „Nazdar Matúš, čítal som pecka knihu, tu máš, požičiam ti ju, ale musíš mi ju dozajtra vrátiť, lebo nie je moja, mám ju požičanú od týpka, ktorý ju má z knižnice a musí ju čoskoro vrátiť, ale je to fakt šupa, takže ty to za dva dni dáš, uvidíš, bude sa ti to páčiť.“ A ja som to dal. Lebo Mechanický pomaranč sa nedá nedať. Bol to vtedy český preklad, ktorého slang sa mi vryl takpovediac do tela a začal som ho medzi kámošmi používať (hoci výrazy súvisiace s extra násilím mi nebolo treba). Burgessov pomík som si v českom preklade prečítal aj neskôr s väčším odstupom času a takisto opäť zhliadol Kubrickov majsterštyk. A potom prišiel slovenský preklad. Bol som naň veľmi zvedavý. Najprv som bol skeptický, lebo preklad robil Otakar Kořínek, ktorý by si zaslúžil nerátaných za to, čo urobil Pánovi prsteňov. Ale už som Kořínkovi odpustil, už sa naň ho nehnevám (lebo o zosnulých iba v dobrom!), aj keď si myslím, že Tolkienov epos stále čaká na svojho Prekladateľa do slovenčiny. Ale naspäť k Burgessovi. Kořínek sa s prekladom vyhral (namojfakt!), až na jedno miesto, ktoré ale nechám bez komentára, lebo viď vyššie. Ak ste sa ešte nesdecidovali, či po Pomíku siahnuť, dajte na svojho drahého bracháča a investujte svoj čas a love či dengy, nabehnite do knižnice abo bukstóru, či objednajte cez net. Mechanický pomaranč je síce útla knižka, ale zároveň chorošný pomník lingvistickému géniovi!
Eseje Stephena J. Goulda (1941 2002) sú dnes už prakticky povinnou klasikou pre všetkých, ktorí sa venujú prírodným vedám, či už profesionálne alebo laicky. Predovšetkým jasný a zrozumiteľný spôsob, akým Gould vysvetľuje niekedy pomerne zložité evolučné fenomény, je zárukou stopercentného čitateľského zážitku. Gould mal navyše talent okoreniť suchopárne vedecké dišputy tou správnou zmesou humoru a ľudského nadhľadu.
Autor strávil pätnásť rokov štúdiom archívov, rozhovormi s účastníkmi drámy päťdesiatych rokov, ale aj revíziou vlastných spomienok. V čase vypuknutia povstania mal 22 rokov a sledoval dianie z prvej ruky, nie však s kritickým odstupom historika. To sa neskôr zmenilo. Po otvorení archívov sa mu naskytla príležitosť revidovať mnohé zaužívané interpretácie a postaviť aktérov maďarského povstania do nového svetla. Gatiho kniha je poctivým a vysoko štruktúrovaným historickým skúmaním. Odvoláva sa na bez mála dvesto pramenných zdrojov a na svoje vlastné skúmanie v jedenástich archívoch v Budapešti, Moskve a Washingtone; vyspovedal takmer štyridsať osôb. Napriek týmto suchým faktom je kniha napísaná veľmi živým štýlom a je čitateľsky prístupná.
Čo je vlastne tabu v dejinách? Tabu sa dá nájsť na všetkých úrovniach spoločenského života a je iba na historikovi, čo si vyberie. Z tohto pohľadu by sa dala celá vec, t.j. rôzne typy dejinných tabu, rozobrať pekne analyticky bod po bode. Francúzsky historik Marc Ferro (nar. 1924) však vo svojej knihe Tabu dějin ponúka iba jednoduchú naráciu (často bez odkazu na zdroj), pričom vybrané tabu preberá jedno za druhým bez hlbších súvislostí. Štruktúra knihy navyše napovedá, že v prípade jednotlivých kapitol ide o samostatné texty pôvodne napísané pre odlišné publikum. V knihe sú tieto navzájom nesúvisiace texty poskladané dohromady a doplnené krátkym, avšak dosť vágnym úvodom. Na začiatku knihy sa zdá, že autor poskytne nejakú tézu istého spôsobu pohľadu na dejiny, ide však o pomerne nesúrodý výber dejinných udalostí, ktoré boli nejakým spôsobom prekrútené. Mechanizmom, ktoré k týmto skresleniam viedli, sa nevenuje. Navyše sa Ferro ani neunúva zadefinovať tabu z historického hľadiska. Toto magické slovo padne v knihe veľa krát, nemôžem sa však ubrániť dojmu, že nie všetky príklady takýchto tabu niečo navzájom zdieľajú. Tak sa v jednom vreci ocitajú dobre dokumentované, ale prekrútené alebo zamlčané udalosti spolu s vyslovene konšpiračnými teóriami.
Ďalšia kniha esejí od Václava Cílka. Čo k tomu dodať? Kto má Cílka rád, toho Cílek nesklame (ale asi ani neprekvapí). Čítal som už od neho aj silnejšie texty, preto dávam "iba" štyri hviezdičky.
______________
"Očekávám, že v dalších letech, ve chvíli, kdy dnešní virtuální mládež začne procházet krizí středních let a zvažovat svůj minulý i budoucí život, dojde k vlně sebevražd, protože nebude existovat žádný pádný důvod, proč žít. Podobně jako středověký člověk či tradiční sedlák předpokládám, že hmota je v zásadě dobrá, protože je doplňkem ducha a nikoliv jeho opakem. Dobrota hmoty nás spojuje s nějakou základní dobrotou světa, která našemu tělu a mysli na nějaké základní úrovni předává poselství, že svět je v zásadě dobrý a má smysl."
"Ve virtuálním světě, v chytrých aplikacích mobilních telefonů, filmech a televizích jsme viděli tolik úžasných věcí, že běžné činnosti nás nudí. (...) Není už nad čím žasnout."
"Nuda je vlastností, spíš bych řekl, nenaplněnosti než prázdnoty. Naplnění znamená vědět, že něco na světě má smysl a stojí za to žít. To zároveň dává životu možná ne cíl, ale vědomí toho, že tento cíl existuje. To úplně k životu stačí. Projde-li člověk „zasvěcením hmotou“, to znamená, má-li v dětství možnost žít v přírodě nebo na venkově, něco dělat rukama, obrábět dřevo, stavět zdi, pomáhat při žních, tak automaticky získal jiný, pro svou budoucnost nadějný základ života."
