parvitas

Kniha ešte vonia novotou. Priznám sa, že výber výzoru hlavnej postavy Petra, ktorý je akousi štíhlejšiou (či vyhladovanejšou) verziou Chalameta, sa mi páči a do príbehu sa mimoriadne hodí.
A potom tu je ešte dom, pardon, Dom, ktorý myslí a dýcha a plní priania svojich hostí. Znie ako rozprávka. Akurát, keď sa v ňom mladík ešte ako dieťa ocitol, stal sa mu po ďalšie roky zosobnenou nočnou morou. Okrem strachu, traumy a neskutočne bolestivých spomienok, získal aj schopnosť kaziť veci. Len tak, dotykom rúk. Žiaden zámok, žiadne zabezpečenie mu neodolá, praskne, rozláme sa, alebo sa rozsype na prach. Je to zázrak, či prekliatie?
Roky stránené v ústavnej starostlivosti, v detskom domove či na psychiatrii mu nepomáhali. Či to bola len predstavivosť? Zlé sny? Jazvy a panické ataky ho však vracajú do reality. Utekal opakovane zo zatvorených miestností, nemocníc, strážených miest, od všetkého a všetkých, nikomu nedôveroval. Je sám, bez rodiny i zázemia.
A keď sa zdá, že konečne našiel spriaznenú dušu, s ktorou sa odvažuje snívať a konečne spokojnejšie žiť, pokazí sa to. Zvrat, ktorý bol nevyhnutný, ho zrazil ešte hlbšie. Prijíma pomoc od najbiednejšieho človeka bez domova, ktorý ho však núti myslieť, učiť sa. Aby sa odrazil od dna.
No kamkoľvek sa pohne, Dom sa ho snaží nájsť. Peter sa ocitá nakoniec v spoločnosti, ktorú by si na prvý pohľad nevybral, no prinútili ho okolnosti.
Knihu som zhltla na posedenie. Násilie, ktorému bol chlapec vystavený, bolo nevyhnutnou súčasťou príbehu. Za každú bitku, či odreniny som ho v duchu ľutovala… fakt si toho veľa vytrpel. No aj napriek uspokojivému koncu vo mne ostáva akási pachuť, vinníci by si zaslúžili tvrdší trest. Ale krvilačnosť k Petrovi až tak nepatrí. Ak aj zničí niečo, je to len vtedy, ak to naozaj potrebuje. Osud mu priniesol do cesty mytologické bytosti, ktoré boli tak fascinujúce! S jednou bojuje o život, po druhej odpratáva hovienka. Dostal sa na miesta, ktoré doslova nariekali, boli zničené, alebo také, ktoré sa tešili, že ich priestor niekto využiva. Ine boli zákerné, či jemne zlomyseľné, alebo ho hanblivo prosili o pomoc. Urban fanatasy ako sa patrí!
Keby to mal byť film, mal by spočiatku atmosféru Invalida (tie mafiánske praktiky), kameru a farby Wesa Andersona a úplne na konci hudbu Norah Jones plnú nostalgie s nádejou (v tej sa inak vôbec nevyznám, to by asi doladil niekto skúsenejší). Bavili ma kultúrne odkazy na miesta a mestá v blízkom i ďalekom prostredí, na silu zeme a pamäť priestoru, na živelnú vodnú bytosť, na zmienky o pavúčici Odule, či mechaničke Mercedes Thompsonovej (aj ja tie knihy milujem), alebo všetky tie horory s desivými hotelovými izbami dokopy (tie nie, brr - do hotela Overlock by ma nik nedotiahol). A splnený sen o domácom zvieratku, ktoré nemá dúhové hovienka je top. Môj by asi žil na mini balkóne, ktorý má veľkosť kuchynského stola a otáčal by sa pomocou obuváku.

Dom splnených prianí

• Alexandra Pavelková

4,8

16,50 €

Občas sa mi do rúk dostane knižka, ktorá doslova zapadne do rúk a do hlavy ako ten chýbajúci dielik puzzle. Puzzlík, o ktorom ste nevedeli, že ho potrebujete. Okamihy, ktoré prináša život a ľudské hodnoty pospájané obyčajnými situáciami sa miešajú s humorom i dobre mienenými radami. Ak máte pocit, že sú nevyžiadané, pokojne ich preskočte. Príbehy, fejtóny, momentky - rodinné aj pracovné - mi pri čítaní pripomínali veľa mojich podobných situácií (no dobre, lyžovanie ani moc nie, a ani to umývanie kopačiek, či dovolenky s kamošmi). Ale bolo ich aj tak viac než dosť, kde som si hovorila; toto je o akoby mne. Tiež mám občas podobne (ne)reagujúce deti, muža, kamošky.
Nájdete si niekedy v literatúre podobne spriaznenú dušu? Ak ju ešte len hľadáte, skúste knižku Dve v jednom. Ja som ju len teraz našla a som vďačná. Za možnosť prečítať si ju, za oddych, ktorý mi priniesla, za svetlo v duši, za dobré vtipy, za láskavosť. A áno, aj za zoznam hudby na konci. Toto by mala byť povinnosť. Ak nemám ku knihe koláč, tak aspoň mi vytvorte spotify zoznam pre náladu.
Knižka má výhodu v tom, že si ju môžete otvoriť na ktorejkoľvek strane, začítať sa a potom zavrieť. A vrátiť sa k nej o deň, dva. Alebo na konci týždňa, keď pracovné povinnosti poľavia a tie domáce tiež toľko netlačia. Keď je čas na vypnutie a vypitie si obľúbenej šálky.
Najviac sa mi páčili momentky o rodine a kamarátoch, pôsobia prirodzene, tak ako život ide. Také tie osobné názory na svet, pomoc, prírodu, rôznorodosť, školu, či korporátny život. Tipy a zamyslenia sa nad všetkým možným i nemožným sú nazvané výstižne: „Ako prežiť…”. Ale ak máte chuť na dumky, či aktuálne postrehy o svete, aj tých je tu zopár.
Odporúčam všetkým, koho bavia knihy s láskavým humorom, jasným nasmerovaním, alebo si (manažérstvo v sebe autorka nezaprie) nájdete na konci každej kapitolky výstižné zhrnutie, krátky citát alebo odporúčanie.
Zaradujem si knižku medzi obľúbené… (Podobné pocitovo knihám Urobíme všetko, čo sa dá, Denník učiteľky, Banánové chybičky, Len tak)

Dve v jednom

• Ivana Soboličová

5,0

18,00 €