Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky 
Urgentne potrebujem Moje aktivity
Posmrtne vydaná zbierka poviedok Rieka času predstavuje majstra filozofického rozprávania v inom svetle. Pascal Mercier v nej ukazuje, že nepotrebuje 300+ strán, aby ponúkol čitateľovi veľmi trefnú sondu do duše v rôznych situáciách: ubíjajúce čakanie na diagnózu, počas ktorého prežívame nádej a úzkosť, lúčenie sa s domovom, v ktorom človek prežil celý život, návrat do minulosti a naša pominuteľnosť, hľadanie identity, krehkosť pocitu slobody…
Kým Mercierove romány sa čítajú ťažšie (ale zase ten zážitok za to fakt stojí), v poviedkach predviedol, že aj ťažšie témy a hlboké duševné trápenia dokáže spracovať s ľahkosťou, citlivo, s podmanivou atmosférou a s dôrazom na krásny jazyk. Človek sa s mnohými príbehmi dokáže stotožniť, nájsť si tam to svoje, čo ho zasiahne.
Pre mňa sú Mercierove knihy vždy silný zážitok.
Dávno uzavreté záležitosti možno ešte majú čo povedať…
Ak máte chuť sa v týchto horúčavách schladiť severským krimi, Posledný prípad od Horsta je fajn voľba. Sympatická postava inšpektora Williama Wistinga okolo seba nevíri škandály, nie je to problémový drsňák ani neomylný génius, čitateľa si získa realistickým vykreslením, poctivou prácou, skúsenosťami, trpezlivosťou a bystrosťou.
Horst píše tak pútavo, že nepotrebuje na každej strane rozliať kýble krvi. Drží sa pri zemi a zbytočne neprekombinuje dej kopou brutálnych zvratov, aby šokoval. Spôsob, akým v Poslednom prípade skombinoval viacero príbehov, časových rovín a to, ako môže minulosť ovplyvňovať budúcnosť, núti čitateľa sledovať všetky nitky a dovolí mu vydýchnuť, až keď sú všetky dieliky skladačky na mieste.
Je to síce už 19. diel zo série o Wistingovi, ale bez problémov sa do knihy môžete pustiť, aj keď ste ešte nič predtým nečítali. Ja som začala niekde v polovici série a Wistinga som si zamilovala.
„Dni sú zázračne krásne. Hlboké, priestranné, oboma koncami pripnuté k večnosti.”
Aj vety Dobroslava Chrobáka sú krásne. Každú jednu som si vychutnala, slová, ktoré som už dávno nepočula, mi zabrnkali na nostalgické strunky. Plnými dúškami som nasala poetickú atmosféru pokojného, ale aj ťažkého života na slovenskom vidieku, ulahodilo mi, ako prirodzene a s ľahkosťou Chrobák do na emócie bohatých poviedok a noviel majstrovsky zapracoval hlas prírody a s ľahkosťou ukázal krásu obyčajných maličkostí.
Osem naturistických próz z debutovej zbierky autora Kamarát Jašek má rôznu typologickú orientáciu, no všetky spája podmanivý jazyk, ktorý mi úplne učaroval. Beznádejne som sa zamilovala do šumotu miazgy v steblách trávy, do vône ihličia a ozveny dávnych časov, v ktorých znejú príbehy o priateľstve, charaktere, láske, smrti, odcudzení, túžbach, hľadaní si svojho miesta, vnútorných i medziľudských konfliktoch, ostrom kontraste dediny a mesta…
„Všetko, čo vidíš, celý svet je, hľa, takto odrôtovaný neustálym, plynulým, pechorením sa človeka. (...) Treba, či netreba sa nad tým trápiť? (...) Pravdaže, len tešiť sa treba. Tešiť sa, že to vidíš, (...) a najmä, že sám si do toho zapätý, že sám si účastný drobným svojím kúskom celej tej ohromnosti.“
„Celé nešťastie je v tom, že jej podoba, jej úsmev, tvár a oči boli vo mne dávno vytlačené, ako podoba mušle v kameni… Jej chôdza a všetky jej pohyby boli mi známe dávno predtým, ako som ju poznal… Vo zvlnení kopcov nášho chotára bolo zvlnenie jej bokov pri chôdzi… Dotyk jej dlane bol mi známy z dotyku vetra na tvári a hebkosť jej líca poznal som z hebkosti mladej trávy… Dávno som bol presvedčený, že jedného dňa stretnem sa s ňou celkom zblízka, pristúpim k nej blizučko a spýtam sa jej, či sa tiež na mňa trochu pamätá…
Veľmi sa teším, že slovenská klasika vychádza v takomto krásnom šate.
Pamätáte si na tie časy, keď ste si otvorili facebook a vyskočili na vás príspevky vašich priateľov? Dnes máte nástenku plnú kadečoho iného, len nie toho, čo vás naozaj zaujíma. Za 20 rokov existencie sociálne siete prešli rôznymi fázami.
Najskôr sme z nich boli nadšení, lebo sľubovali spojenie s priateľmi, rodinou, no postupne eufóriu vystriedalo znechutenie, pretože algoritmus sa výrazne zmenil. Náš čas a pozornosť sa zrazu stali komoditou, s ktorou sa obchoduje a algoritmy značne ovplyvňujú naše záujmy a názory.
Mnohí sa nevedomky stali obeťami konšpiračných teórií a bludov, ktoré sa v tomto prostredí zrazu nekontrolovateľne šíria. Máme problém rozoznať, čo je realita, čo je vytvorené umelou inteligenciou. V podstate je dosť desivé, aký veľký vplyv sociálne siete (a ľudia, ktorí ich vlastnia) na naše životy a vzťahy majú…
Napríklad takí politici v minulosti o priestor v médiách (ktoré fungovali podľa určitých pravidiel) bojovali, dnes ho majú na sociálnych sieťach toľko, koľko len chcú, navyše takmer žiadne pravidlá neplatia, pretože to niekomu takto vyhovuje (to si všimnite hlavne pred voľbami).
Literatúry o sociálnych sieťach a ich vplyve na ľudí je mnoho. Samo Marec sa v skvelo spracovanej knihe s jemne provokatívnym názvom Sociálne siete musia byť zničené pozerá sociálnym sieťam na zúbok a ponúka koncentrované zhrnutie všetkého podstatného okolo nich, čo by mal vedieť každý.
Podarilo sa mu to veľmi trefne, jasne a čo hodnotím obzvlášť pozitívne, s citlivým a chápavým prístupom k obetiam. Treba sociálne siete zrušiť? Ak nechceme zaplatiť krutú daň, niečo robiť treba. Možnosti máme. Podľa mňa je to veľmi dôležitá kniha.
Čísla neklamú, no a s Václav Smil to s nimi vie. Predovšetkým však ukazuje, že nie vždy je na prvý pohľad bežnému človeku vlastne jasné, čo presne ukazujú. Vysvetľuje teda štatistiky, grafy, fakty a absolútne hodnoty v širších súvislostiach, aby sme mali lepší obraz o svete a spoločnosti.
71 krátkych kapitol ponúka pestrú paletu tém a zaujímavostí z rôznych oblastí od životného prostredia cez ľudstvo, potraviny, dopravu, energie, vynálezy... Dostanete odpovede na všelijaké otázky: Ako je možné, že človek dokáže ubehať napríklad jeleňa či antilopu? Odzvonilo už dieselovým motorom, dokáže solárna energia kompletne nahradiť uhlie? Zarábajú vyšší ľudia viac ako nižší? Ako vypočítať, koľko ľudí bolo treba na postavenie pyramídy? Je naša stopa na tejto planéte len skromná mikrovrstva v geologickom zázname?
Ak cítite potrebu rozbiť svoje idealistické ilúzie o svete na márne kúsky stručne, jasne a výstižne, viete, ktorú knihu si máte odniesť z kníhkupectva…
Neprestáva ma fascinovať, aký má autor obrovský prehľad a široký záber. Vždy sa cítim neuveriteľne sprostá, keď čítam jeho knihy... :D
Podľa mňa je to zatiaľ autorova najprístupejšia kniha pre bežného človeka, pripisujem to aj tomu, že každej téme venuje len pár strán, takže kĺže po povrchu ale nemyslím to ako negatívum, ak vás zaujíma k téme viac, uvádza ďalšie zdroje.
