Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Rada čítam, snívam a popíjam kávu pri rozhovoroch odhaľujúcich duše. Recenzie píšem aj na instagram pod menom Knihomoľka z lesa
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Rozpráva o sile slova, o jemných odtieňoch jazyka, o láske k cudzím jazykom i o tom svojom, o dare písania, o knihách. O hľadaní zmyslu života, keď sa život vlastne už končí a nemenej o nachádzaní priateľstva a nádeje. Kniha nie je akčná, nečakajte zvraty, avšak Pascal Mercier sa svojimi slovami a úvahami dostáva pod kožu a tak sa aj ťažkopádny a chaotický dej stáva čitateľným a pútavým. S filozofickými vsuvkami autor tiež nešetril a často premýšľa, okrem už spomínaného zmyslu života, napríklad aj nad strateným časom. Niekde v recenzii som čítala zhrnutie, ktoré by som lepšie nenapísala ,,Čitateľ akoby s ním plával v oceáne slov, ktoré ho príjemne nesú.”
Hlavnou postavou diela je prekladateľ Leyland, asi šesťdesiatnik. Miluje jazyky a knihy sú jeho vášňou. Ocitá sa na rôznych miestach v Taliansku, Londýne či Oxforde. Každé miesto má svoj význam, iný príbeh. Postavy sú opísané cez ich životné udalosti a v Leylandovych listoch mŕtvej manželke, ktoré umožňujú ísť do hĺbky a byť dôverný. Každou stranou mi bol Leyland bližšie a v reálnom živote by som ho chcela stretnúť. Rozprávať sa s ním o slovách. O ich krásnosti a sile. O okamihoch života, ktoré sa zdajú byť dôležité a sú tak veľmi pominuteľné.
V závere knihy bol veľmi pekný obrat od prekladania slov druhých k nachádzaniu vlastných. Tu mi kniha začala dávať ešte hlbší význam.
Myslím, že som ešte úplne na túto knihu ,,nedorástla” a som zvedavá akým čítaním bude pre mňa také Hľadanie strateného času od Prousta, ktorý je i v texte viackrát spomínaný.
Urcite odporúčam všetkým študentom jazyka, učiteľom, prekladateľom, ale aj tým, čo milujú jazyky.
Obdivujem prekladateľku, myslím, že napriek množstvu zložitých výrazov v rôznych jazykoch vystihla atmosféru, ktorú do nej vložil autor.
Kniha je dosť dlhá, vyžaduje si veľa času a tiež zastavenie sa nad niektorými časťami. Tak si ju dajte, keď budete chcieť spomaliť.
Posledné týždne za mnou syn často chodí s knižkami a chce, aby som mu ich čítala ja. Veľakrát sa mi nechce a musím sa premáhať. Keď však v rukách drží túto knihu teším sa aj ja, pretože má príbeh, má zmysel, oboznámi ho s novou slovnou zásobou a navyše má aj krásne ilustruácie. Kubko nás jednoducho baví!
V najnovšej časti poznávame jeho vzdialenejšiu rodinu, mestské časti či Kubkovu bytovku. Keďže momentálne trávime viac času v meste ako v lese, všetky miesta, ktoré Kubko navštívi so svojou rodinou syn dobre pozná a o to zaujímavejšie je preňho čítať ju.
Kubka navštívia jeho starí rodičia a spolu sa vyberú napríkld do múzea, do tatovej práce, autobusom do parku, na zmrzlinu či železničnú stanicu a stavenisko. Navštívia aj nejaké naše obľúbené miesta ako trhy s kaviarňou či centrum.
Knihe sa potešia aj deti, ktoré nežijú v meste - je skvelým spôsobom ako im ukázať mestský život predtým, ako budú raz mať možnosť ho navštíviť.
Hoci je určená od 4+, sama autorka v úvode píše ako čítanie prispôsobiť mladším deťom už od 1. roka. Oproti iným častiam (máme prvé dve ) je tu o dosť viac textu a číta sa ako ucelený príbeh. Spodná časť dvojstránok obsahuje otázky k textu pre mladšie deti a tiež pre staršie, takže si ľahko vyberiete čo potrebujete :)
Kubkova rodina je už aj naša rodina a vždy sa tešíme aké novinky majú a aké nové zážitky ich tento raz čakajú.
Sú knihy, ktoré chcem obíjmať, a sú knihy, ktoré obíjmajú mňa. Slová, ktoré mi roztancujú dušu a stanú sa radosťou mojich dní. S pani Dallowayovou som súznela a kniha sa veľmi dotkla môjho srdca. Možno to bolo tým, že som počas čítania organizovala menšiu oslavu, kupovala kvety a, ako pani Dallowayová, tiež premýšľala o pozvaných.
Pani Dallowayová nevie hrať na klavíri, ani písať. Vie len, že dni plynú, že po Štvrtku prichádza Piatok, že sa ráno zobudí a vidí oblohu. Má rada Londýn a júl. Život a prítomnosť. Nenávidí smútok a chce aby ju ostatní obdivovali. Čo všetko sa zmestí do jej jedného dňa? Chystá večierok aj napriek tomu, že sa cíti byť na večierkoch kýmsi iným. Túla sa Londýnom a popritom premýšľa. Myšlienky pretekajú jej mysľou, občas narazia, zastavia sa, alebo idú do ďalších údolí. Pozvaných hostí vlastne nemá až tak rada a hodnotí ich. Výzor, skutky, minulosť. Rozpitve človeka a potom pozliepa. A čas plynie. Hodiny tikajú. Na večierok sa pripletie smrť.
Viriginia Woolf sonduje mnoho charakterov priamo či nepriamo spätých s pani Dallowayovou. Poznávame aj Reziu- ženu s túžbou zdôveriť sa niekomu, alebo sa len porozprávať o počasí. Či nie sme všetky také? Hľadajúce pochopenie. O to viac ak by náš najbližší blúznil.
Peter Walsh. Och, aký premárnený čas je čas bez naplnenej lásky. Nečakane vstupuje do dňa Pani Dalowayovej, prináša so sebou spomienky a zistenie, že vášne ostávajú rovnako silné ako kedysi.
V knihe je aj mnoho symbolov. Môjmu srdcu drahé sú najmä kvety. Symbol krásy. Jednoduchosti. Ťažké hľadať v každodennosti, no o to potrebnejšie. Veď život je prikrátky, treba si vychutnať každý okamih, jeho príchuť, vysať každý dúšok radosti, každý významný odtienok.
Kniha ma potešila, utešila, zastavila. Pripomenula, že nie vždy sa treba rozohodovať racionálne. ,,Veď čo je mozog v porovnaní so srdcom?”
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
,Aj v rozprávkach sa pri vlčom vytí niektorí ľudia chvejú, iní zamkýnajú dvere. Pre mnohých však emotívne zavýjanie vlka predstavuje mágiu divočiny- mágiu, ktorá kedysi obnovila neúrodnú krajinu.”
Táto knižka je tak jedinečná svojou témou a ilustráciami! Pri čítaní som sa úplne ponorila do divokej kanadskej prírody a jej veľké plus je, že rozpráva skutočný príbeh.
Z Yellowstonského národného parku kvôli lovu poľovníkov vymizli vlci. Za 70 rokov bez nich sa život v parku zmenil. Zelene je málo, premnožili sa jelene, stromy prestali rodiť, vtáky nemajú kde hniezdiť a niektoré zvieratá stratili úkryty.
Toto je príbeh štrnástich vlkov, ktoré dlhé dni prevážali z kanadských Skalnatých vrchov, aby mohli vrátiť do poškodeného yellowstonského ekosystému život.
Okrem čítania príbehu plného dobrodružstva sa čitateľ dozvie mnoho zaujímavých informácií nielen o vlkoch, ale aj jeleňoch, líškach či hmyze, ktoré sú oplyvňované týmito predátormi.
Upozorňuje na dôležitosť rovnováhy v prírode a tiež učí aká je úloha človeka pri jej obnove. Zároveň je varovaním pred zásahmi do divokej prírody, kde má každé zviera a rastlina svoju úlohu. Príbehom sa tiež tiahne myšlienka, že tu nie sme na to, aby sme ničili, ale na to aby sme prírodu zdieľali. Aj s predátormi.
