Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ali Hazelwood to zase dokázala, vážení!
Toto bola zase raz jedna kniha naplnená všetkým.
Láskou, humorom, zradou a poriadnou dávkou spicy.
Bola to trošku iná kniha, než som od Ali zvyknutá?
Áno, a pritom vlastne vôbec.
Pretože to, čo ja na knihách od Ali milujem, tu bolo zachované, plus mi na záver pridala pár vecí na zamyslenie.
Asi vás neprekvapí, ale Eli je jeden chodiaci green flag a ja som nad ním žasla celú knihu. Milujem kapitoly z jeho pohľadu.
Prosím, muži, toto si prečítajte a inšpirujte sa tam.
No a Rue? (Áno, Hunger Games nás všetkých poznačil.)
Podľa mňa je to najreálnejšia ženská postava, akú Ali napísala.
To, čo si niesla v sebe. A to, ako sa s tým vyrovnávala.
Milujem, že sa tu niekoľkokrát spomína psychológ. A že je to v poriadku a normálne.
A Ali zase raz zakomponovala veľmi veľa ťažkých tém, ale podala ich tak krásne a hlavne humorne.
Humor tejto autorky je proste TOP. A ja som sa veľakrát schuti zasmiala.
No a naša zápletka??
Náznaky boli (áno, môj vnútorný detektív Pikachu zase úradoval, vážení ).
Ale aj tak dúfate a hovoríte si, že veď ale snáď nie. Veď to by neurobila...
Mrcha!!!!!
M R C H A!
Ako som ja bola nahnevaná. A ona, ale ja som musela... Prd makový si musela...
A na záver? Ja sa klaniam, ako to vyriešili.
Honba za pomstou môže človeka zaslepiť.
A je obdivuhodné, keď predsa len nájdu pokoj.
„Jestli tě neučiním svou ženou, možná tě přijmu aspoň do armády.“
Takto rovno na úvod poviem, že kniha je absolútne pre niekoho iného.
A pre koho?
No pre tínedžerky. Kľudne si viem predstaviť 14-ročné dievčatá, ako si knižku užijú.
Budú ochkať a červenať sa nad tými pohľadmi.
Budú sa stotožňovať so „silnou“ hlavnou hrdinkou, ktorá si nenechá skákať po hlave.
Budú si užívať to špičkovanie.
Dej ubieha rýchlo, nie sú tam prestoje a proste to odsýpa.
Ja som ju mala prečítanú za 2 hodiny vo vlaku.
Takže ak si mladá baba alebo mamina mladej slečny, knižku ti s pokojom na duši odporúčam.
Ak nie...
Nóóó, priprav sa na absolútne plytký dej.
Ktorý je taký krátky, že sa ani nestihnete rozhliadnuť a kniha končí.
No a postavy? Pardon, ale tie boli plytkejšie než vyschnuté jazero na Sahare...
Ehm, ja už ani vlastne neviem, o kom som čítala.
Ona plytká, on plytký (už chápem, prečo sa dopĺňali...).
Ani k jednému som si nestihla vytvoriť vzťah.
Proste PUF, zrazu koniec knihy a ja, že aha.
Kto to bol? Čo vlastne chceli?
Proste tomu chýbala hĺbka. Keby sa aspoň autorka do postáv viac obula, pridala stránky, bolo by to priemerné dielo.
Takto knihu vďačne vrátim do knižnice a po ďalších dieloch už rozhodne nesiahnem.
No aspoň mi to zabilo čas vo vlaku...
Aj keď som ho mohla tráviť s niekým, na koho meno by som si po zavretí stránok spomenula.
Dreak? Drakan?
Nič, proste.
Škoda.
IG: storytimewithpetra
Ach tu mi bolo tak dobre
A niekedy mi bolo tak úzko.
Po prečítaní som volala s manželom, a potrebovala som sa porozprávať. Lebo kniha mi nastavila malé zrkadlo, a mne sa nepáčilo.
Ale o tom život je, a presne o tom je aj táto kniha.
O živote.
O živote v jeho surovej a pravdivej podobe.
Že niekedy ani tá láska nestačí. Niekedy sa stane, že sa stále môžete milovať, ale občas vás udalosti života tak zomelú, že jediné, čo môžete urobiť, je nechať lásku ísť.
Knižka sa odvíja v dvoch časových líniách a ja som v minulosti cítila taký ten smútok. Bolo to krásne, ale tým, že autorka už ukázala tú „súčasnosť“, mi bolo mierne úzko.
A len som si hovorila, kde sa to tak pokazilo? Čo sa stalo?
No život...
A áno veľa ľudí vraví, že stačilo sa porozprávať. Stačilo.
Ale!
To ako ich zomlel život, to čo sa obom udialo a s čím sa obaja potýkali. Kto z vás by mal silu komunikovať?
V tom mi knižka prišla skutočná.
To ako sa mohla veľká láska odcudziť, v tom každodennom zhone. V tých maličkostiach. V tom drobnom, nad čím doma mávnete rukou.
Ale ono to je dôležité. A zrazu sa to rozpadlo.
A mne bolo úzko.
Okrem odcudzovania sa v partnerskom živote sme tu videli aj to, ako sa za 10 rokov zmenia kamarátske vzťahy.
A nezabudnem na vetu: My už nie sme rovnakí, zmenili sme sa. Vyrástli sme. A je to v poriadku.
Nemusíme silou mocou lipnúť na tom, čo bolo, stačí prijať to, kto sme teraz.
No a udalosti v "súčasnosti"? Niekedy som sa smiala, niekedy plakala a niekedy len tak bola.
Občas tam boli podrazy. Občas tam boli krásne gestá.
Ale hlavne, bolo tam krásne ukázanie vyrovnávania sa zo všetkým.
Minulosťou, budúcnosťou, túžbou a snami.
Takže áno, mňa kniha zase zasiahla. A posunula ma ďalej.
Emily Henry má talent, ukázať aj nepekné stránky života tak krásnym a humorným spôsobom.
A ja sa zase klaniam, a autorka sa stáva mojou Auto-buy autorom.
A na záver si tu schovám jeden citát: Láska znamená neustále sa ospravedlňovať a potom to robiť ešte lepšie.
Robte to lepšie
IG: storytimewithpetra
Neviem, či mám tlieskať alebo zvracať.
Takto, zistila som, že tento trope proste nie je pre mňa.
Keby nebolo toho tropu, kniha bola bravúrna. Autorka vie písať.
To, ako opísala samoživiteľku a cestu po rozvode, bolo úžasné.
Choré dieťa a tvoj ex povie: „Ja mám tiež prácu?“ Lebo ja nie, debil! Normálne ma to nasralo.
Takže áno, neskutočne dobre napísané.
Aj celá zápletka okolo samovraždy kamarátky. Tlieskam.
Niečo som odhalila, lebo vodítka tam boli (detektív Pikachu má vo mne konkurenciu), ale teda vyvrcholenie som netušila. To som len mala otvorené ústa a že: „Ahááá, OK, to som nečakala.“ (Detektív Pikachu si oddýchol a môže ďalej pokojne spinkať. Pika pika.)
Ale a to je jedno (dva) veľké ale, ktoré mi pokazilo celú knihu, a doslova som sa do nej musela nútiť.
Učiteľka (30-ročná) a 18-ročný chlapec? Veď je to dieťa, preboha... Naozaj som sa nedokázala cez túto skutočnosť preniesť. Proste nie...
Sama mám 31 a malého syna a verte mi, takí mladí chlapci proste nie sú sexi... Veď to je na nich vidieť, aké sú to uchá.
No ale to je, samozrejme, môj pohľad.
A teda akože pardon, ale ona bola úplne blbá?
Máš doma malé dieťa a ty ideš do lesa skúmať svetlo?
Necháš si vliezť do domu stalkera, zatiaľ čo tam spí tvoje dieťa?
Naozaj mi, prosím, povedzte, ktorá z vás, maminiek, by to urobila. Lebo ja by som volala políciu, balila veci a sťahovala sa okamžite...
Takže áno, ja som s našou hlavnou hrdinkou, ale že vôbec nedokázala sympatizovať.
Jedna vec je, keď si sama. OK, máš vygumovaný mozog? Tvoja vec, ale keď ohrozíš svoje vlastné dieťa, u mňa si skončila.
A presne na tom u mňa celá kniha pohorela.
Pokiaľ sa ale cez to dokážete preniesť, knihu si neskutočne užijete, lebo autorka rozhodne vie, ako sa s vami pohrať, a vytvorí takú atmosféru, že máte chuť ísť si kúpiť jednu červenú masku.
IG: storytimewithpetra
"Vražda? Šesť z desiatich. Užila som sito, ale asi by som si to už nezopakovala"
A presne pre tento typ humoru si ma kniha získala od prvých stránok.
Ofelia a Alex strielali hlášky, len to tak lietalo.
Milujem sarkastické doťahovačky.
Ale späť na začiatok, a že to bol začiatok vážený!
Opísanie atmosféry Sorrowsong je úžasné. Škótske hmly, dažde a blikajúca elektrika.
Už len knihu do ruky a som doma. Ok tá elektrika by ma štvala.
Dobre, možno aj tie vraždy....
Príbeh Ofélie je bolestivý. Ale neskutočne oceňujem, ako sa autorka popasovala s osudom Ofélie. Lebo viete. Ofélia! Dokonalo napísané.
A Alex. Môj ňunák. Chudák chlapec, v čom to žil a žije. V 23 rokoch!
No jeho rodičia (áno aj matka, pardon ale haló!) si zaslúžia šibenicu. Slučku už zväzujem a posielam.
Takže Alexa aj chápete, a to ako sa stane posadnutým, aj keď nechce. Môj zlatý od prvého stretnutia si nemal šancu (čo nám dokazuje aj bonusová kapitola, takže ju neprehliadnite).
No a váhanie Ofélie? Naozaj sa nájde niekto, kto ju nepochopí?
Zápletka okolo našeho stalkera mi zamotala hlavu, ale odhalila som ho skorej. Cha!
Ehm... Alebo že by nie? (Nuž to si musíte zistiť v knihe sami)
Ten záver. Ja som len mala otvorené ústa a úzkosť na srdci. Lebo !!!!
Ale sklamal ma Alex, po tom všetkom sa zachoval ako chumaj, a rozhodol sa byť debilom.
Nuž ja už netrpezlivo vyzerám druhý diel, lebo naozaj Citadella Publishing do svojich kníh pridáva omamné látky. Inak si to neviem vysvetliť. Ja som proste závislá na ich knihách.
A ešte tá obálka, tá oriezka a tie ilustrácie vo vnútri.
Nielen pastva pre dušu, ale aj pre oči.
Vidíme sa na akadémii Sorrowsong!
IG: storytimewithpetra
Tayler Neumman ty bastard jeden zaslepený!
JA som vedela, že sa to v tebe skrýva! Ako sa nám Tayler ukázal v prvom diely, tušila som, že sa v ňom skrýva skrytý potenciál.
A viete čo? Hell yeah !!!
Stella a Tayler sa oficiálne stávajú mojím obľúbeným párom z celej trilógie.
Pretože obaja boli neskutoční.
Obaja mali svojich skrytých démonov.
A keď sa tí démoni stretli.
Lietali iskry.
To ich popichovanie. Snáď najvtipnejšie zo série. Ja som sa u nich celú dobu uchechtávala ako malá.
Tayler bol tak inteligentný človek, že som občas nechápala. Jeho príbeh je brutálne smutný. A vlastne ja ho naozaj chápem. Tá zloba je pestovaná celé roky.
Stella. Girl power! Ty jedna potetovaná kráľovná! Klaniam sa.
Lebo si sa nenechala zlomiť. Akože haló! Ja som mala chuť hodiť knihou o stenu!
A potom tu máme Maggie. Myslela som si, že postavu Dolores Umbidgovej už nič neprekoná. Ale hľa ho. Na scénu prišla Maggie, a moja nenávisť vyletela do stratosféry. To ako autorka opísala túto postavu a jej chovanie.
A nie len ju, ale celú spoločenskú vrstvu. Po prečítaní som vlastne strašne rada, kde som vyrástla.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští....
A pomsta Stellina a Taylera? Áno, prosím, viac takých!
Ku koncu na "akcii" s jej bratom, som mala chuť vykrútiť mu krkom! Čo sa do toho montuješ.
Ale koniec dobrý, všetko dobré.
A viete, čo milujem na celej sérii?
Že môžete objavovať svoje kinky. A že ich tu bolo niekoľko.
Dokonca som objavila, že jeden naozaj nie je moja šálka kávy a s dovolením som tú scénu preskočila. Lebo.. Ehm no nie proste.... Za mňa fujky. Ale za vás možno nie, tak ak ste v tejto skupine, smelo do toho vaše zvrátené srdiečko zaplesá.
Dúfam, že autorka bude v sérii pokračovať.
Nie som pripravená opustiť túto partiu.
A čo vy? Ktorý diel bol pre vás ten top?
IG: storytimewithpetra
Samotné odpustenie je oveľa jednoduchšie ako rozhodnutie preň.
Tak táto veta mi ostane ešte dlho v hlave. Lebo ja som sa k tomu rozhodnutiu ešte nedopracovala.
Ale táto kniha ma aspoň o trošku k tomu posunula.
Takže ďakujem Mary, že ma zapojila do štafety. Niektoré knihy si vás nájdu samy. V ten správny čas.
Aj keď kniha otvára naozaj ťažké témy, ja som pri čítaní cítila pokoj na duši.
Taký ten pokoj mysle.
Čítalo sa to samo. Príbeh bol neskutočne silný.
Myslím, že v každom zarezonuje inak. A to je koniec koncov správne.
Duncan. Bože, ako som ťa ja na začiatku nenávidela. Ešte že tam boli kapitoly a ja som ti mohla odpustiť. Aspoň sčasti.
To, čo sa ti dialo, môj zlatý. Toto by nemal zažiť nikto. Nikdy.
Si ten najlepší brat a človek s neskutočným srdcom.
Elsie. Moja zlatá. Myslím, že v nej sa nájde veľa žien. Lebo priznajme si to, koľké z nás si stále pamätajú debilné poznámky na naše telá? (Ja nenosím biele džínsy, nikdy....)
Duncanovu a Jeremiahovu matku asi nechcem vyťahovať. Nemám na to pochopenie a ani nechcem.
Takže áno, kniha mi ukázala, že odpustiť sa dá veľa vecí. A hovorím si, ak to zvládla Elsie a zvládol to aj Duncan, možno to jedného dňa zvládnem tiež.
Držte mi palce.
IG: storytimewithpetra
Killian fucking Black.
Bože, ty jeden gangster s básnickým črevom.
Dokonalý a sexi? Tajomný a mocný? Chrlí citáty zo Shakespeara a ani sa pri tom nezapotí?
Povedzte mi, kde takého chlapa nájdem. Jo, a ešte daruje 100 miliónov na charitu len tak pre teba.
Takže áno, Killian si získal moje romantické srdiečko na plnej čiare. Oprávnene.
Juliet? Ach, Juliet, prečo si len Juliet (vidíte, už som to od Killiana chytila aj ja).
Juliet sa mi páčila. Bola taká vtipná, taká svojrázna.
A to ich hašterenie? Skvelé.
Ale hašterenie medzi 3 kamoškami s dlhými prstami? Milujem! Woman power!!!
Tie hlášky by mali byť virálne. „Ty si sa len potkla a náhodou si sa napichla na jeho obrí penis.“ Milujem.
Proste áno, tento diel bol oveľa lepší než prvý. Lebo Killian a lebo Juliet.
Záverom som tušila, že Srbi ešte zohrajú nejakú svoju roličku. To bolo desivé.
A náš milý kuchár Diego? Dobre si si polepšil, počúvaj.
Pol hviezdičky strhávam za nelogickosť u Julietinho otca. Ako pardon, ale po prvé by jej nedovolil len tak zmiznúť a po druhé by nesúhlasil so záverom. Chlap ako on určite nie.
A hej, skončilo to najviac sladko, ako sa len dalo, aj cukrovej vate z tej sladkosti ostalo blbo.
Ale tak čo, veď preto to čítame.
A ktorý brat si získal vás? Liam alebo Killian? A prečo práve Killian?
IG: storytimewithpetra
Toto malo tak parádne našliapnuté byť česká Ali Hazelwood.
Autorka napísala neskutočne zaujímavý a oddychový príbeh.
Lebo nútená blízkosť? Máme!
Fake dating? Máme!
Dokonalý knižný muž? Máme!
Sexi hlas, ktorý vás položí do kolien (Cassiene slová)? Máme!
Tak kde sa to potom zaseklo? No na Cassie. Lebo ja proste nedávam ufňukané hlavné hrdinky.
Áno, chápem, prečo ju tak autorka opísala.
Mala ťažké detstvo.
Brutálny rozchod, ktorý ju nútil o sebe a o všetkom pochybovať.
Ale! Do 3/4 knihy mi to nevadilo, chápala som to.
Potom to už bolo otravné a ja som preskakovala opisy, lebo Cassie a jej vnútorný monológ ma tak nudili a štvali.
Holka, zájdi si k psychológovi.
Ale vlastne to bol jediný problém tejto knihy.
Ok, ešte jeden. Frederickove kapitoly boli tak krátke! Ja chcem čítať len z jeho pohľadu, to bolo dokonalé.
Totálny chlap od Ali! Chodiaci green flag, sexi mozog (áno, je to vedec) so srdcom na dlani.
A vedľajšie postavy boli tiež skvelé!
Kate každý si zaslúžime kamošku, ako je ona.
Jej veta: „Aký na neho máme názor?“ Okamžite by ho nenávidela alebo milovala. Stačilo povedať.
A ich šéf v rádiu? Tak dobre napísaný, že som ho neznášala.
Takže áno, ak chcete pohodovú oddychovku, choďte do toho. Užijete si to.
A na záver. Ja teda nesúhlasím s názorom: „Keď niečo miluješ, nechaj to odísť. Ak sa to k tebe vráti, je ti to súdené.“
Akože pardon, ale pokiaľ si ma nevážiš, zatiaľ čo ma máš, tak si ma nezaslúžiš.
Koniec.
Za poskytnutie knihy v rámci štafety ďakujem.
Súhlasíte s výrokom: „Keď niečo miluješ, nechaj to odísť…“ alebo ste skôr tím „ak si ma nevážil, druhú šancu nedostaneš“?
IG: storytimewithpetra
Odpálilo ma do stratosféry.
Bože môj, moje srdce potrebuje asi resuscitáciu. Možno rovno operáciu.
V priebehu deja sa mi srdce zastavilo asi 5-krát, tlak mi z 0 na 100 vyskočil asi 8-krát a pri posledných zvratoch a odhaleniach vyskočil niekde na 1000 a stále nechce zliezť.
Toto bola jedna nadupaná fantasy, že koniec.
Vy si myslíte, že viete. A potom bum ho tam, prvá zástava srdca.
Hovoríte si: dobre, predýcham. Hahah, nie, nie. Autorka to proste vie a pekne si vás vodí za nos, aby vás potom zase pekne zlomila.
Toľko zvratov som snáď ešte v knihe nezažila. A to som už čo-to počítala.
Myslela som si, že viem, náznaky tam boli.
Hahah. Dostala si ma, Lynette Noni, na plnej čiare.
A ja okamžite potrebujem viac.
Viac Viri.
Viac Reeva.
Viac Walnuta.
Bože, to iskrenie medzi nimi. To bolo tak návykové. Tie dvojzmyselné reči. Žrala som jej to aj s navijakom.
A to tajomstvo? Pukalo mi srdce znovu a znovu a znovu.
A potom dúfate, veríte a príde záver a ja len čumím do bielej steny a nechápem.
Dokonalo vymyslené a premyslené.
Páčil sa mi opis sveta. Denníky boli bravúrne, lebo krásne dokresľovali, čo sa dialo.
Ilustrácie? Okamžite pri každej postave som hľadala, ako vyzerala. (Toto si prosím do každej knihy.)
Celé spoločenstvo požieračov. Ako vznikli. Milujem ten príbeh. Príbeh o ľudskej hamižnosti a neutíchajúcej túžbe po väčšej moci. Za každú cenu.
Nechcem z tohto sveta ešte odísť. Nie som na to pripravená.
A niečo mi hovorí, že si čoskoro dám rereading.
Lebo ten záver? Ehm, potrebujem sa na niektoré scény pozrieť s týmto odhalením.
Takže áno, okamžite si choďte po tú knihu. Len si k nej prihoďte aj merač tlaku, aby vás nekleplo. Lebo pri tejto knihe to reálne hrozí.
Za knihu v rámci spolupráce ďakujem Citadella Publishing.
IG: storytimewithpetra
