Moje knižné darceky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darceky Moje aktivity
Tentoraz sa vraciame už k tretiemu prípadu známeho právnika Eddieho Flynna. Príbeh sa však tentoraz neodohráva v New Yorku, ale Eddie musí vyraziť do Alabamy, kam sa k nemu pridá aj jeho partia. Proti nemu stojí štátny zástupca Randall Korn, ktorý doslova žije pre sledovanie popráv väzňov. Eddie má sedem dní na to, aby zachránil Andyho pred skorumpovaným súdnictvom a políciou a zároveň našiel skutočného páchateľa.
Príbeh je napísaný z pohľadu viacerých postáv, čo ma veľmi bavilo. Dostávame sa tak aj do ich hláv, sledujeme ich myšlienkové pochody a zároveň vidíme udalosti z rôznych perspektív.
Celá kniha je popretkávaná napätím a nečakanými zvratmi. Veľakrát sa mi stalo, že ma príbeh úplne dostal a po otočení stránky sa všetko zrazu obrátilo. Veľmi dobrý spôsob ako udržať človeka v napätí, Cavanagh to podľa mňa zvláda výborne.
Veľmi sa mi páčilo aj to, ako je vykreslená samotná právnická stránka príbehu. Niekomu môže prekážať množstvo právnických scén, ale mne práve toto na knihách baví. Páči sa mi sledovať, ako právnici pracujú s dôkazmi, hľadajú v nich možnosti pre obhajobu, ako sa dokážu na súde hrať so slovami a ako sa niektoré fakty dajú otočiť úplne iným smerom. Zároveň je zaujímavé sledovať, ako sami vyšetrujú dôkazy a snažia sa nájsť všetko, čo by mohlo ich prípad posunúť.
Okrem korupcie súdnictva a polície sa tu stretávame aj s rasovou otázkou a veľmi zaujímavé bolo, že sa v knihe viackrát spomína, že momentálne Ameriku neohrozujú teroristické skupiny tak, ako by si možno každý myslel, ale skôr občianske problémy týkajúce sa rasovej a etnickej nadradenosti. *Kým po útokoch z 11. septembra 2001 sa štát a verejnosť sústredili takmer výhradne na zahraničný terorizmus, štatistiky ukazujú, že domáci extrémizmus a občianske nepokoje spojené s rasizmom a polarizáciou spôsobujú v samotnom vnútrozemí najviac obetí.* Toto bolo naozaj zaujímavé, každým dňom sa človek naučí niečo nové.
Čo sa týka postáv, k tým mám stále rovnaký vzťah ako v predchádzajúcich knihách. Eddie je samozrejme stále môj obľúbenec a veľmi som si obľúbila aj Kate, Blochovú a Eddieho kamaráta, bývalého sudcu Harryho. Každá z týchto postáv mi je sympatická a baví ma ich sledovať. Zároveň však táto séria podľa mňa nestojí primárne na vývoji postáv, ale na samotných prípadoch, a práve tie sú tým, čo láka.
Celkovo sa mi Sedem dní veľmi páčilo. Každá kniha z tejto série je plná napätia, súdnych procesov a zvratov, no zároveň mám pocit, že každý prípad je úplne iný a dokáže prekvapiť. Práve preto ma táto séria stále veľmi baví a určite pokračujem ďalej.
Ďalšia kniha zo série Romantické úteky a tentoraz sa presúvame do Portugalska. Stretávame sa s Rebeccou, ktorá sa rozhodne utiecť do Portugalska po tom, čo roky milovala Willa. (Inak je tu aj trochu voľné prepojenie na predchádzajúcu knihu Hostinec v Prahe). Tam stretáva očarujúceho a nespútaného Felipeho Rebela. Zápletku už asi každý vieme, kto prečítal aspoň jednu knihu od Julie Caplin.
Rebecca mi bola sympatická, milá a dalo sa s ňou ľahko stotožniť. Veľmi sa mi páčilo, ako sa jej postava v knihe postupne vyvíjala objavovala sama seba a to, čo vlastne chce od života. Felipe bol pre mňa veľmi príjemným a osviežujúcim spestrením. Páčilo sa mi, ako bol napísaný nespútaný, uvoľnený a presne taký človek, akého by asi každá žena chcela stretnúť, keď sa vyberie do zahraničia za dobrodružstvom. Ich fungovanie od začiatku pôsobilo veľmi prirodzene a ľahko. Bavilo ma ich doberanie a celkovo energia medzi nimi.
Romantická linka sa mi páčila a hlavne som rada, že sa autorka vyhla nejakej veľkej dráme. Ich vzťahu som verila a páčilo sa mi sledovať, ako sa postupne vyvíja. Nechcem však prezrádzať viac.
Veľmi príjemné bolo aj samotné prostredie. V rodinnom hoteli som si vedela úplne predstaviť portugalský štýl bazén, stredomorskú atmosféru, blízkosť mora a celkovo také dovolenkové prostredie. Portugalsko som však oveľa viac cítila v častiach odohrávajúcich sa v Lisabone. Tie boli podľa mňa krásne opísané, miestami až takým milým turistickým spôsobom, že som mala chuť sa tam rovno vybrať.
Obľúbila som si aj vedľajšie postavy, hlavne Felipeho dve netere, Cristinu a Katerinu. Jediné, čo mi už prišlo trochu ako obohraná platňa, je klasické „nie som ako ostatné dievčatá“. Dievča, ktoré sa nevie obliecť, nemaľuje sa, nerozozná módu, a napriek tomu je, samozrejme, úžasné. Toto už je podľa mňa trochu klišé.
Will bol pre mňa zaujímavou súčasťou príbehu, hoci som mala pocit, že jeho postava nemala úplne jasne dokončený účel. Chýbalo mi trochu viac pochopenia toho, kam jeho postava smeruje a prečo bola v príbehu práve takým spôsobom.
Napriek tomu sa mi kniha čítala naozaj veľmi dobre. Mala príjemné tempo a nenašla som v nej hluché či zbytočne natiahnuté pasáže. Najviac ma pri nej bavila tá ľahkosť, letná atmosféra a energia medzi Rebeccou a Felipem.
Celkovo je to podľa mňa presne ten typ knihy, ktorý si chcete vziať na dovolenku alebo do horúceho letného dňa, keď si chcete oddýchnuť, načerpať dobrú náladu a jednoducho si prečítať pohodovku. A presne takú náladu mi Penzión v Portugalsku dal.
Oproti prvej časti sa mi Nesputaná bosorka páčila oveľa viac. Keď som si pri nej povedala, že toto nie je príbeh, v ktorom sa bude do detailov rozoberať bohatý svet, ale skôr príbeh lásky a všetko ostatné, ako mágia či svet, je len doplnok, čítalo sa mi to oveľa lepšie.
Od začiatku tu bolo viac akcie a dej plynul oveľa svižnejšie. Nemala som pocit, že by sa tu nachádzali nudné alebo stagnujúce pasáže a kniha sa mi čítala naozaj ľahko. Oproti jednotke bola podľa mňa dynamickejšia a romantická linka ma tentoraz bavila oveľa viac.
Rune sa mi v tejto časti páčila viac. Pri jednej scéne ma dokonca naozaj prekvapila a povedala som si, že super! Celkovo mi jej postava sedela viac ako v prvej knihe. Jediné, čo mi úplne nesadlo, bolo jej správanie ku koncu, ktoré mi podľa jej povahy prišlo trochu zvláštne a podľa mňa tam bolo možno aj trochu zbytočné.
Gideon sa u mňa tiež trochu polepšil a tentoraz som mu už vedela viac fandiť a vziať ho na milosť, najmä v jeho vzťahu k Rune. Ich vzťah podľa mňa v tejto knihe fungoval oveľa lepšie. Bolo medzi nimi viac napätia a ich vzájomné podozrievanie ma bavilo sledovať.
Jediné, čo mi pri Gideonovi trochu chýbalo, bol jeho vnútorný zlom. Všetci vieme, kam sa jeho postava nakoniec dostane, ale mne osobne by sa páčilo vidieť viac jeho myšlienkových pochodov alebo nejakú konkrétnu situáciu, ktorá by ho postupne zmenila. Chcela som viac vidieť ten moment, keď sa v ňom niečo prelomí.
Čo sa týka sveta a mágie, stále zostávajú skôr v pozadí. Mágia tu síce je, ale nie je hlavnou linkou príbehu a funguje skôr ako doplnok. Zaujímavé však bolo, ako ju autorka zakomponovala do samotného záveru.
Záver bol pre mňa uspokojivý, hoci podľa môjho vkusu až príliš rýchly. Ako som sa blížila ku koncu, stále som si hovorila, kedy už konečne príde to veľké vyvrcholenie, aby naň zostalo dostatok strán. Samotné ukončenie mi neprekážalo, ale po tom všetkom by som ocenila viac priestoru na záver a možno aj viac informácií o tom, čo bude ďalej. Páčilo by sa mi tiež dozvedieť sa viac o vedľajších postavách a ich príbehoch. Nemám rada, keď dostaneme šťastný koniec na dvoch stranách a zrazu je všetko vyriešené.
Celkovo mi Nesputaná bosorka páčila. Bavila ma romantická linka, dej bol svižnejší a celkovo som si čítanie užila. Odporučila by som ju napríklad niekomu kto s romantasy ešte len začína, je to veľmi príjemné ľahké čítanie, úvod do tohto typu kníh.
Príbeh ma celkovo zaujal, pretože mám rada knihy o čarodejniciach. Svet, ktorý autorka vytvorila, znel veľmi zaujímavo a mal podľa mňa veľký potenciál. Osobne by som však uvítala, keby bol viac rozpracovaný do detailov. Koncept bol výborný, ale viac pozornosti sa venuje romantickej linke než samotnému svetu a jeho fungovaniu. Ak však niekto hľadá fantasy, v ktorom hrá hlavnú úlohu romantika, potom je táto kniha podľa mňa presne pre neho.
Hlavnou postavou je Rune. Myslím si, že je to postava, s ktorou sa veľa čitateľov dokáže stotožniť. Ako mladá čarodejnica fungovala dobre, no na to, že mala byť legendárnou Karmínovou moľou, ktorá zachraňuje ostatné bosorky, mi prišla až príliš neskúsená. Často som mala pocit, že sa jej veci daria skôr šťastnou náhodou než vďaka jej schopnostiam alebo skúsenostiam. Zároveň bola dosť naivná a dôverčivá, čo ma miestami prekvapovalo, aj keď sa to dalo ospravedlniť jej vekom.
Gideon si ma, bohužiaľ, veľmi nezískal. Nemôžem povedať, že by mi vyslovene prekážal, ale počas celej knihy som ho skôr len tolerovala. Oveľa viac ma zaujal Alex. Bol milý, verný, talentovaný a skvelý priateľ. Priznávam, že som bola zvedavá, ako autorka vyrieši milostný trojuholník.
Najväčším problémom knihy bolo pre mňa tempo. Veľkú časť príbehu som sa trochu nudila. Namiesto toho, aby sme viac videli Rune pri zachraňovaní čarodejníc alebo spoznávali svet, sa dej sústredil najmä na predstierané dvorenie medzi Rune a Gideonom. Keby bola romantická linka o niečo kratšia, podľa mňa by fungovala oveľa lepšie. Takto na mňa miestami pôsobila príliš naťahovane a chýbala mi medzi nimi väčšia presvedčivosť.
Napriek tomu som chcela čítať ďalej. Zaujímal ma svet čarodejníc, bola som zvedavá, ako autorka príbeh uzavrie, a verila som, že potenciál, ktorý kniha mala od začiatku, sa naplno ukáže v závere.
Atmosféra knihy sa mi páčila. Bola temná, miestami až trochu stredoveká a revolučná, čo sa k príbehu výborne hodilo.
A práve záver bol podľa mňa najsilnejšou časťou celej knihy. Hoci sa niektoré odhalenia dali predvídať, stále ma bavili a konečne som mala pocit, že sa dej naplno rozbehol. Pribudli zvraty, odhalenia a príbeh získal tempo, ktoré mi v prvej polovici chýbalo.
Celkovo si myslím, že Bezcitný lovec má veľmi zaujímavý námet a svet, ktorý dokáže zaujať najmä fanúšikov príbehov o čarodejniciach. Ak však čakáte fantasy, ktoré sa bude viac venovať budovaniu sveta a mágii, možno budete trochu sklamaní. Táto kniha je podľa mňa oveľa viac postavená na romantike než na samotnom fantasy svete. Som zvedavá, kam sa autorka posunie v pokračovaní, pretože si myslím, že potenciál tejto série je naozaj veľký.
Po predchádzajúcej „vianočnej časti“ som od tejto knihy nemala veľké očakávania, no veľmi príjemne ma prekvapila. Je to milý cozy príbeh odohrávajúci sa v Anglicku, ktorý si ma získal najmä svojou atmosférou.
Hlavnou postavou je Polly, ktorá sa presťahuje do malého mestečka v Cornwalle a snaží sa postaviť svoj život opäť na nohy. Bola mi sympatická a pôsobila veľmi ľudsky, takže sa s ňou dalo ľahko stotožniť, aj keď miestami bola trochu naivná, až príliš milá a niektoré jej rozhodnutia sa mi len ťažko chápali. Páčilo sa mi aj to, ako autorka vykreslila jej lásku k pečeniu. Keď piekla, úplne som mala chuť vojsť do tej pekárne a kúpiť si čerstvý chlieb či koláč. Sama si občas niečo upečiem, takže som veľmi dobre chápala, prečo to pre Polly znamenalo oddych.
Najväčšou prednosťou knihy je podľa mňa atmosféra. Malé pobrežné mestečko, rybári, útesy, more a úzka komunita vytvárali presne ten anglický cottagecore vibe, ktorý mám rada. Vďaka opisom som si celé prostredie vedela živo predstaviť a úprimne... hneď by som tam chcela bývať.
Nechýba ani romantická linka, ktorá sa mi páčila aj tým, že bola nejednoznačná. Bolo to celkom osviežujúce. Hoci by som privítala možno väčšiu hĺbku vývoja medzi hlavnými postavami, prepojenie. Ich doťahovanie bolo milé a miestami aj vtipné, takže som sa úprimne zasmiala.
Čo ma poháňalo čítať ďalej, nebola len atmosféra knihy a obyvatelia mestečka, ale aj Polly a jej cesta za novým začiatkom. Veľmi ma zaujímalo, ako sa jej život bude ďalej vyvíjať. Vedľajšia postava - Kerensa bola skvelá a viackrát ma úprimne rozosmiala, aj keď mi prišla trochu šablónovitá.
Ak by som mala spomenúť jednu vec, ktorá mi úplne nesadla, boli by to udalosti tesne pred záverom. Niektoré rozhodnutia postáv na mňa pôsobili trochu nepresvedčivo a mala som pocit, že sa dali vyriešiť prirodzenejšie. Samotný koniec mi však nakoniec dával zmysel a v určitom smere pôsobil veľmi životne.
Čo mi však prekážalo najviac, boli niektoré poznámky, ktoré pôsobia dosť zvláštne. Polly má 32 rokov a viackrát sa o nej hovorí, akoby bola „stará“. Ma 32!! Potom príde poznámka o tom, že by si mala upraviť životopis, aby pôsobila mladšie. A úplne ma dorazila jedna vedľajšia scéna, keď manžel povie svojej žene, že si nemá nič kúpiť v pekárni, aby nepribrala, a ona len súhlasí, že predsa chce zostať jeho „malým dievčatkom“. Neviem, či to bol prekladom, ale proste to pôsobilo nanajvýš zvláštne.
Celkovo to však bolo veľmi príjemné cozy čítanie. Ak máte radi malé anglické mestečká, vôňu čerstvého pečiva, more a príbehy o nových začiatkoch, myslím si, že by sa vám táto kniha mohla páčiť.
Túto knihu by som opísala jednoducho ako fantasy s Bridgerton vibes.
Máme tu Anglicko, kráľovstvo, šľachtu, víly, spoločenskú sezónu a hry, ktoré rozhodujú o osudoch postáv. Celé to na mňa pôsobilo veľmi jarne, elegantne a rozprávkovo, no zároveň s prímesou nebezpečenstva a tajomstiev.
Hlavnou postavou je Ivy, ktorá sa pripravuje na svoj debut v spoločnosti. Bola mi sympatická a počas celej knihy som jej fandila, aj keď ma občas trochu rozčuľovala jej dôverčivosť. Čakala by som, že bude voči niektorým ľuďom opatrnejšia a nebude hovoriť o svojich plánoch otvorene. Zároveň mi bolo ľúto, ako veľmi podceňovala samu seba, to mi prislo už trochu otravné.
Emmet... priznávam, že po toľkých fantasy knihách na mňa už pôsobil trochu ako obohraná šablóna „bad boya, ktorý sa nikdy nezamiloval, až kým neprišla ona“. Našťastie som si naňho postupne zvykla a nakoniec som si ho celkom obľúbila, keď sa niektoré veci ohľadom jeho postavy vysvetlili. Ich romantická linka podľa mňa fungovala a bavilo ma sledovať, či Ivy nakoniec skončí s Emmetom alebo sa vydá za Brama.
Bram aj kráľovná boli podľa mňa veľmi zaujímavo napísané postavy. Pri kráľovnej sa mi páčilo, aká bola manipulátorská a nevyspytateľná. Jediné, čo mi úplne nesedelo, bolo, že pri všetkých jej schopnostiach ju bolo miestami až príliš jednoduché oklamať.
Prvá polovica knihy sa niesla v klasickom bridgertonovskom duchu. Dievčatá medzi sebou súťažia počas tajných skúšok kráľovnej a bojujú o Bramovu priazeň. Druhá polovica však nabrala úplne iné tempo. Prišiel jeden plot twist za druhým, odhalenia, klamstvá a chaos, ktorý ma prinútil obracať stránku za stránkou.
Práve záver ma presvedčil, že táto kniha svoj potenciál naplno ukázala. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka rozvinula celý príbeh, bavila ma myšlienka dohôd medzi kráľovnou a jej poddanými a som naozaj zvedavá, kam sa bude ďalej uberať dej okolo Nekrajiny. Počas čítania ma poháňala nielen romantická linka, ale aj zvedavosť, či sa Ivy podarí obnoviť dobré meno svojej rodiny, zvíťaziť a akú úlohu v celom príbehu zohrá Lydia, pri ktorej som mala od začiatku pocit, že bude dôležitá.
Celkovo to bolo veľmi príjemné fantasy čítanie s atmosférou Bridgertonu, ktoré ma síce zo začiatku bavilo, ale naplno si ma získalo až v druhej polovici. A po tom konci? Druhú knihu jednoducho potrebujem čo najskôr.
@aurora.in.pages
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Posledná, záverečná časť série vo mne zanechala asi všetky možné emócie. Smútok, naplnenie, nostalgiu aj ten zvláštny pocit prázdna, ktorý príde, keď človek dočíta príbeh, ktorý sa stal súčasťou jeho života.
Začiatok a prvá polovica sa mi veľmi páčili. Dej sa hýbal dopredu, stále sa niečo dialo a kapitoly boli svižné, takže som čítala jednu za druhou. Páčilo sa mi aj to, že priestor dostali všetky dôležité postavy vrátane Chaola a Yrene.
Najväčším prekvapením bol pre mňa Dorian. Či už jeho psychický vývoj alebo celkovo jeho schopnosti pri jednej konkrétnej scéne som naozaj zostala s otvorenými ústami. A keď už spomínam Doriana, musím spomenúť aj Manon a jej Trinástku. To bolo jednoducho niečo, na čo sa nezabúda. Pri Manon som sa navyše veľakrát pristihla, že sa len usmievam nad tým, kam sa jej postava posunula.
Naopak, druhá polovica knihy bola pre mňa o niečo slabšia. Mala som pocit, že sa autorka snažila vytvoriť dojem veľkolepého boja nekonečnými opismi bojových scén. Aj keď sa stále niečo dialo, príbeh sa neposúval tak, ako v prvej polovici.
Čo sa týka Aelin, prvá polovica knihy, keď bola uväznená, bola podľa mňa napísaná veľmi pútavo. Úžasne komplexne napisana postava. Z druhej polovice som však bola sklamaná. Nepáčilo sa mi najmä to, ako sa v závere vyriešila mágia. Myslím si, že nielen ja, ale aj veľa čitateľov zostalo z niektorých rozhodnutí skôr zmätených. Viac k tomu napíšem v spoilerovej časti.
Rowan u mňa zostal viac-menej rovnaký. Moje antipatie voči nemu síce úplne nezmizli, ale musím uznať, že k Aelin sa perfektne hodil. Ako pár podľa mňa fungovali výborne a Rowan sa v tejto knihe naozaj snažil. Nemám mu vlastne čo vytknúť.
Naopak Aedion bol pre mňa obrovské sklamanie. Po určitých udalostiach mi už s Lysandrou jednoducho nefungovali a úplne som im prestala fandiť. Ani to, ako autorka ich príbeh uzavrela, ma nepresvedčilo. Prišlo mi to trochu narýchlo, akoby sama nevedela, čo s nimi ďalej.
Trochu ma sklamal aj samotný záverečný boj. Čakala som väčšie využitie Yrene, najmä po tom, ako sa jej schopnosti budovali už v predchádzajúcej knihe. Myslím si, že si zaslúžila dostať oveľa viac priestoru.
Napriek týmto výhradám som tejto sérii úplne prepadla. Stále si však myslím, že osobne mám radšej ACOTAR. Je cítiť, že Trón zo skla bola autorkina prvá séria a podľa mňa by jej prospelo aj o pár kníh menej, pretože miestami sa dej zbytočne naťahoval.
To ale nič nemení na tom, že ide o výborne prepracovanú fantasy sériu a úplne chápem, prečo patrí medzi najobľúbenejšie fantasy vôbec. Odporučila by som ju najmä ľuďom, ktorí s fantasy ešte len začínajú a chcú objaviť rozsiahly svet plný postáv a prepracovaného príbehu.
A áno... Chaolovi ostávam verná až do konca.
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!SPOILER CAST!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
SPOILER
Najväčší problém som mala s tým, ako sa vyriešila línia s mágiou a bohmi. Úprimne, vôbec mi nefungovalo, ako sa Aelin zbavila svojich schopností. Celé otvorenie brány a návrat bohov domov mi prišlo zbytočne komplikované a miestami nelogické. Stále si kladiem otázku prečo nemohli najskôr bojovať naplno a až potom bránu uzavrieť?
Podobne som vnímala aj Doriana. Najskôr získa obrovské možnosti a schopnosti... a vzápätí o ne príde. Táto časť na mňa pôsobila skôr ako autorské rozhodnutie než prirodzený vývoj príbehu.
Rovnako ma mrzí Yrene. Jej význam sa budoval už od Veže na úsvite a následne aj v tejto knihe, ale keď prišlo na samotné vyvrcholenie, všetko sa odohralo strašne rýchlo. Myslím si, že si zaslúžila oveľa väčší priestor.
Aedion... no, tam už asi ani nemusím nič dodávať. Za to, čo povedal Lysandre, som mu jednoducho nevedela odpustiť. Ich svadba ani celý záver ich príbehu ma vôbec nepresvedčili.
A Gavriel? Jeho smrť na mňa pôsobila zvláštne. Mala som pocit, akoby si autorka povedala, že niekto predsa musí zomrieť, a padla voľba práve na neho. Jeho obeta vo mne, žiaľ, nezanechala taký emocionálny dopad, aký podľa mňa mala mať.
A posledná otázka... čo vlastne plánuje Sarah J. Maas s Dorianom a Manon? Nechala ich príbeh otvorený preto, že Manon má zostať neskrotná? Aj preto dnes už chápem, prečo niektorí čitatelia stále dúfajú v pokračovanie. Niektoré veci totiž podľa mňa zostali otvorené alebo nedostali úplne uspokojivé vysvetlenie.
Táto kniha ma veľmi príjemne prekvapila. Príbeh mi prišiel originálny a úplne iný než klasické fantasy, na aké som zvyknutá. Od začiatku ma zaujímalo, kam to autorka celé posunie a ako všetky tie zvláštne prvky prepojí.
Atmosférou by som túto knihu odporučila najmä na jeseň. Je pochmúrna, tajomná a miestami až gotická. Možno to robilo prostredie chrámu, chrliče alebo celková symbolika, ale tú atmosféru bolo z knihy naozaj cítiť a veľmi sa mi páčila.
Originálny mi prišiel aj samotný svet. Príbeh Sybil, ktorá sa vydáva hľadať svoje nezvestné sestry, postupne odhaľuje svet Omenov, ich pravidlá, mágiu aj symboliku. Niektoré časti deja boli síce predvídateľné, iné ma však úprimne prekvapili, takže som nikdy úplne nevedela, kam sa príbeh nakoniec vydá.
Sybil mi bola veľmi sympatická. Vedela som sa s ňou stotožniť a myslím si, že bola napísaná veľmi prirodzene. Občas sa síce správala trochu nevyzreto, ale vzhľadom na jej vek mi to vôbec neprekážalo.
Rory si ma získal hneď od začiatku. Bol tvrdší, ochranársky, čestný... jednoducho presne taký rytier, akého by som si predstavovala. A spolu so Sybil mi dokonale fungovali. Ich vzťah je krásny slow burn plný napätia. Počas celej knihy som cítila, ako sa k sebe postupne priťahujú, a len som čakala, kedy sa to konečne zlomí. Najviac sa mi páčilo, že som si užívala celý ten proces a ich vzťah pôsobil prirodzene a uveriteľne.
Veľmi ma bavil aj Bartolomej, ktorý bol neskutočne milý a vtipný chrlič. Maude a Benji príbeh pekne dopĺňali, aj keď pri Benjim som mala od začiatku taký zvláštny pocit... ale viac radšej nepoviem.
Priznávam, že miestami sa príbeh trochu naťahoval, no stále ma poháňala zvedavosť. Chcela som vedieť, čo Sybil zistí, ako sa všetko vysvetlí a, samozrejme, ako sa bude ďalej vyvíjať jej vzťah s Rorym. Zároveň som však mala pocit, že príbeh mal ešte väčší potenciál a niektoré témy či samotný svet sa dali rozpracovať viac do hĺbky.
Koniec ma naozaj prekvapil. Prišiel plot twist, ktorý ma prinútil pochopiť, prečo táto kniha vlastne potrebuje pokračovanie. Pôvodne som mala pocit, že by pokojne mohla fungovať aj ako samostatný príbeh, ale po dočítaní mi bolo jasné, že ešte zďaleka nekončíme.
Aj keď vo mne kniha nezanechala úplne päťhviezdičkový pocit, rozhodne stála za prečítanie. Ostalo veľa otvorených otázok, mám už svoje konšpiračné teórie a som veľmi zvedavá, ako sa s nimi autorka popasuje v pokračovaní.
Po prvom dieli som okamžite musela utekať kúpiť pokračovanie a vôbec to neľutujem. Večná kráľovná je druhá a zároveň záverečná časť príbehu Livie a Erika a ja som si ich príbeh užila od začiatku až do konca.
Opäť sa vraciame do sveta mora, Fér a pirátskej atmosféry. Na internete sa táto séria často opisuje ako romantasy s vikingským nádychom. Ja osobne som tam toho vikingského až tak veľa nevnímala okrem pitia z rohov, zapletaných vrkočov či typických lodí mi to oveľa viac pripomínalo atmosféru Pirátov Karibiku.
Livia mi zostala sympatická rovnako ako v prvej knihe. Stále je sama sebou, no zároveň je vidieť jej vývoj. Páčilo sa mi, ako postupne prijíma svoju úlohu kráľovnej, nachádza väčšiu odvahu a dokáže si stáť za svojimi rozhodnutiami.
A Erik a Livia? Ich vzťahu jednoducho nemám čo vytknúť. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka pokračovala v budovaní ich príbehu, a musím podotknúť, že tentoraz dostaneme aj viac milostných scén. Ich láska, oddanosť a dôvera boli pre mňa jednou z najsilnejších stránok celej série.
Páčilo sa mi aj rozširovanie sveta. Už to nie je len o morských a zemských Féroch, ale spoznávame aj ďalšie rasy a nové postavy. Veľmi ma zaujala napríklad Skadi a som zvedavá, kam sa jej príbeh posunie v ďalších knihách. Obľúbila som si aj Sandera, Miru, Jonasa či Kráľa nočných Férov.
Ak by som mala spomenúť jednu vec, ktorá mi trochu chýbala, boli by to výraznejšie zvraty. Som zvyknutá na príbehy plné mind games, šokujúcich odhalení a nečakaných prekvapení. Tu bol hlavný konflikt skôr priamočiarejší. Neznamená to však, že bol napísaný zle práve naopak, čítal sa výborne a nenudil ma. Len som asi čakala o niečo viac momentov typu „čože?!“. Pri tejto sérii mi to vlastne až tak neprekážalo. Bola som natoľko zamilovaná do postáv, atmosféry a sveta, že som autorke odpustila všetko.
Záver bol presne taký, aký som si pre tento príbeh želala. Bola som spokojná, dojatá a zároveň mi bolo úprimne ľúto, že sa príbeh Livie a Erika končí. Dúfam však, že sa s nimi v ďalších knihách ešte stretneme a nebudú z nich len postavy spomenuté v dvoch vetách.
Príbeh sa mi veľmi páčil. Má v sebe taký ten dobrodružný nádych filmov Múmia Egypt 19. storočia, tajomstvá, vyšetrovanie, napätie a romantiku. Je to presne ten typ knihy, pri ktorom sa človek nechá unášať atmosférou a užíva si cestu.
Opäť sledujeme Inez, pri ktorej sa mi veľmi páčil jej postupný vývoj od prvej knihy. Stále si zachováva svoju tvrdohlavosť a odhodlanie, čo mám na nej rada. Na druhej strane mi však občas prekážala jej dôverčivosť. Po všetkom, čím si prešla, by som čakala, že bude opatrnejšia. Namiesto toho sa viackrát stane, že niekomu uverí až príliš ľahko, čo ju následne privedie do ďalších problémov.
Whit je postava, ktorú bude na začiatku pravdepodobne veľa čitateľov neznášať. Postupne si však svoje miesto opäť vybojuje. Je oddaný, odvážny a počas príbehu si ma získal späť. Zo začiatku mi trochu chýbalo viac jeho vnútorných myšlienok a pocitov, ale nakoniec sa predsa len otvorí a dostaneme od neho všetko, čo sme ako čitatelia chceli.
A áno, Inez a Whitovi som fandila. Ich vzťah na mňa pôsobil prirodzene a verila som tomu, čo sa medzi nimi odohrávalo. Bola som rada, že Whit dostal priestor napraviť si svoju reputáciu a ukázať, kým naozaj je.
Strýko Ricardo... no, tam sa môj názor nezmenil ani trochu. Rozčuľoval ma od začiatku až do konca a úprimne si u mňa reputáciu nenapravil ani náhodou.
Čo sa týka samotného deja, myslím si, že je dobre spracovaný. Zo začiatku sa však rozbieha pomalšie a miestami mi prišiel aj trochu zdĺhavý. Dej sa síce posúva, ale veľa otázok zostáva dlho bez odpovedí a väčšina odhalení je odložená až na záver. Myslím si, že príbehu by prospelo, keby niektoré tajomstvá odhaľoval priebežne, pretože by to ešte viac udržalo napätie.
Niektoré zvraty ma naozaj prekvapili, iné som naopak celkom očakávala najmä v momentoch, keď bola Inez až príliš dôverčivá. Páčila sa mi však originalita toho, kam sa príbeh nakoniec posunul.
Atmosféra Egypta bola podľa mňa o niečo slabšia než v prvej knihe. Tentoraz sa už menej venujeme samotným vykopávkam a objavovaniu starovekého Egypta a viac riešime následky udalostí a nové problémy. Napriek tomu som však mala pocit, že autorka dokáže čitateľa do Egypta vtiahnuť a prostredie je stále jednou zo silných stránok série.
Koniec ma celkovo uspokojil a s tým, ako sa uzavrel príbeh Inez, som bola spokojná. Trochu mi však chýbalo lepšie vyriešenie niektorých vecí, ktoré sa riešili už od prvej knihy. Napríklad okolo Kleopatriných artefaktov sa toho veľa rozprávalo, ale na konci som mala pocit, akoby to zrazu nebolo až také dôležité. Myslím si, že keby autorka tejto linke dopriala výraznejšie rozuzlenie, záver by pôsobil ešte silnejšie.
Celkovo je to príjemný dobrodružný príbeh plný Egypta, tajomstiev, vyšetrovania, napätia a romantiky. Milá oddychovka, pri ktorej človek vypne a užije si atmosféru starého Egypta.
