Čitateľské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mať pohromade všetky svoje recenzie? Pochváliť sa knihami, ktoré ste čítali a podeliť sa o svoj názor na ne? Vytvorte si u nás verejný profil.
Založiť si profilMoje dieťa túto knihu miluje ako všetky z tejto série. Mačička je roztomilá aj nezbedná. Príbeh je jednoduchý pochopiteľný od 1,5 s prvkami, ktoré nútia deti zapojiť sa do čítania a interagovať, aby udrzali pozornosť.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po knihe som siahla na zaklade recenzií.hladala som noveho autora,nieco nenarocne, letne a chytlave. Nič z toho som v tej knihe nenasla. Na moj vkus trosku popletene,casto som nevedela kto co hovori, islo tam kvaxi o to, ze hlavná hrdinka sa chcela vyspat s muzom. Az neskor odhalila city. On bol tvrdas a jeho konaniie v istych scenach bolo absurdne. Ked konecne som vedela kto co hovori a dej sa rozbehol, išli hľadať psa. Vyzeralo to fajn ,kym to neskoncilo naháňaním psa a objavenim jaskyne a este menej uveritelny zazitok. Jedine pozitivum, bol humor v knihe, ich jazyk a doberanie a pozitivny koniec. .dalsie knihy od autorky citat neplanujem.
Krásna kniha hovoriaca o osude hlavných hrdinov, ktorých životné príbehy sa v čase prelínajú. Text je písaný ako viacero dejových línii, ktoré spolu ako keby nesúvisia ale nakonci to do seba zapadne ako skladačka. Veľmi pútavý príbeh plný umenia, umelcov, osudov, násilia, hľadania aj normálneho života od narodenia až po smrť. Teta je jednoducho tajuplná osoba.
Piate pokračovanie série Nesmrteľní nám ukáže, ako veľmi sa dokáže prejaviť nátura jednotlivca, ako veľmi sa dá ešte viac pokaziť pokazené a ako veľmi môže niekomu záležať na druhom.
Ever trápi, čo sa stalo s Romanom, Juda trápi, ako to pokazil, a Haven sa rozhodne pre pomstu.
Ever aj napriek tomu, že je na Juda nahnevaná, musí zakopať vojnovú sekeru. Ide mu o krk a proti Haven rozhodne nemá šancu. Avšak chvíľku nato zisťuje, že zrejme ani ona proti nej šancu nebude mať. Zdá sa, že Romanov elixír je naozaj silnejší, aj keď ju môže poháňať samotný hnev a túžba po pomste. Takže prvý problém na svete.
Druhý problém máme u Damena. Už v predchádzajúcej časti sme videli, že jediný naozajstný kontakt môžu dosiahnuť len počas minulých životov. No Ever netuší, že Damen jej z týchto životov neukazuje úplne všetko, a keď v jednom momente uvidí, ako upravuje scenár, prestáva mu veriť.
Áno, áno, naša Ever je späť. Berie všetko do vlastných rúk a, čuduj sa svete, opäť jej skvelý úsudok dostáva na búdku.
Ale treba uznať, že mi v jednom momente naozaj zatrnulo a záver knihy bol úžasný.
Teším sa na poslednú časť.
Knihu som prečítala za jediný deň. Bolo veľmi ťažké ju pustiť z ruky, čo podľa mňa hovorí za všetko. Počas celého čítania mi v hlave vírila myšlienka, aký je ten príbeh uveriteľný. Pri žánri dark romance sa mi totiž často stáva, že aj keď sa mi kniha páči, niekde v pozadí mám pocit, ako by autorka ako kuchárka pri varení dávkovala prísady: „teraz pridáme štipku erotiky, teraz kúsok násilia, nech čitateľ vidí, aké je to drsné...“ a podobne.
V Rekviem za dušu som nič také nenašla. Každý kúsok príbehu mi dával zmysel a pôsobil prirodzene. Erotické scény boli síce omnoho tvrdšie, než som zvyknutá, no aj tie dokonale zapadli do deja a neboli tam nasilu.
Postavy boli podľa mňa vystavané výborne. Každá z nich vo vás vyvolá presne to, čo má a môžem vám prezradiť, že to určite nebudú len sympatie.
Celú knihu navyše sprevádza akési tajomstvo, ktoré cítite pod povrchom a túžite ho odhaliť, čo vás v konečnom dôsledku núti čítať ďalej a ďalej.
A ten koniec! Som naozaj rada, že som knihu začala čítať presne v deň vydania jej slovenského pokračovania, pretože netuším, ako inak by som ten záver predýchala.
Ešte jedna zaujímavosť na záver: anotácie ku knihám čítam len veľmi zriedka a v poslednom čase ešte menej. Zistila som totiž, že ma baví spoznávať príbeh od úplného začiatku bez toho, aby som tušila, do čoho idem. Rovnako to bolo aj pri tejto knihe. Keď sme si o nej písali s kamarátkou, spomenula, že ju anotácia nezaujala. Prečítala som si ju teda dodatočne a mala pravdu asi by som po knihe podľa nej nesiahla ani ja. Nenechajte sa však pomýliť. Ide o skvelý príbeh, ktorý sa výborne číta. Svojimi ťažkými scénami síce nemusí sadnúť každému, no kto si naň trúfne, určite neoľutuje.
Táto kniha bola neskutočná jazda pre mňa. Prvé momenty toto nie je pre mňa až po moment táto kniha je úžasná.
Najprv spoznávame Nelly a jej mamu smutnou udalosťou ich haváriou a zotavovaním. Tu sa Nelly dozvie že má babky aj otca a neskôr zistí aj dvojičku Theodora.
Babky sú ako protipóly jedna extrémne milá a druhá má svoje prísne pravidlá, ale všetko má svoj čas.
A ešte zistenie že je padnutá múza z chrličom ako strážcom jej urobí v hlave mix. Ale veľmi ju to zaujíma a snaží sa nesklamať seba aj babku Margaret. Tiež premýšľa prečo jej to všetko mama tajila a myslela si že pred osudom ju uchráni.
Prečo vlastne Theodora nechala mama otcovi?
Škola múz a celé jej okolie ju zaujme najmä dom Whiteových a smutný osud. V škole je to pre ňu zložité ale nevzdáva sa a spoznáva spolubyvajuce, ktoré jej sú nápomocné. Spoznáva aj knihovnika Samuela, ktorý na ňu zazerá a tvári sa chladné a neprístupne.
Velkou záhadou je jej maximálne milá až premilá babka Viktória, je to tak ale sa za tým skrýva niečo iné?
Jej dvojča Theo sa k nej správa chladné až odmeriame a dúfam že sa to zmení a nájdu k sebe cestu vždy vnútorne cítila, chýbajúci diel seba. Vianoce a sviatky odhalia veľa zaujímavých veci a zlepšia vzťah súrodencov, zatiaľ čo Nelly zisťuje že bližšia je jej babka Margaret viac ako Viktória.
Po dlhej a smutnej dobe sa preberie mama z kómy čo všetkých poteší. Začína sa obnovovať vzťah s Theom a otcom.
Celý príbeh naberá veľmi zaujímavý dej a bojím sa že vyzradím veľa spoilerov a to by bola škoda. Knihu veľmi odporúčam.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Chceli by ste si vybrať dátum svojej smrti?
Príbeh našej lásky, je typ knihy po ktorej bežne nesiaham. Anotácia, ale sľubovala silný príbeh, obálka je nádherná a tak som bola zvedavá, čo mi kniha ponúkne.
Príbeh Evelyn a Jospeha je rozprávaný v dvoch časových líniách. Prvá začína vo chvíli, keď svojim deťom oznámia, že Evelyn je chorá a rozhodli sa presne o rok spolu zomrieť. Druhá nás vracia do ich detstva, keď sa zbližujú a vzniká medzi nimi láska a postupne ide až do súčasnosti. Obe línie sa celý príbeh prelínajú a páči sa mi spôsob, ako ich autorka prepojila. Mrzí ma však, že viac nevyužila rozprávanie z pohľadu detí, najmä potom, ako sa dozvedeli o rozhodnutí svojich rodičov.
Práve osudová láska je ale tým, s čím som mala v knihe najväčší problém. Hlavná zápletka je totiž postavená na myšlienke, že Evelyn a Joseph sa milujú natoľko, že si nevedia predstaviť život jeden bez druhého, a preto sa rozhodnú spolu zomrieť. Ich vzťah je však podľa mňa vykreslený síce realisticky, no často pôsobí skôr toxicky a nezdravo než romanticky a osudovo. Josephova láska k Evelyn na mňa miestami pôsobila majetnícky a sebecky. Namiesto podpory som z jeho správania neraz cítila skôr citové vydieranie. Evelyn zase pôsobila ako niekto, kto sa pre rodinu obetoval, vzdal sa vlastných snov a vo vzťahu nie je úplne šťastný. Je preto škoda, že kniha neponúkla viac šťastných okamihov, ktoré by ich silné puto podporili a presvedčili ma, prečo bez seba nedokážu žiť. Vylepšil to záver, ale je to málo.
Keď som si však pri čítaní odmyslela zápletku osudovej lásky a smrti zrazu som dostala knihu, ktorá ma zaujala a bavila. Dostala som príbeh plný surovej, realistickej lásky so všetkými vzostupmi a pádmi. Lásky, ktorá nie je ideálna a ukazuje nielen krásne, ale aj tie negatívne stránky, ktoré vzťahy prinášajú. Páčil sa mi spôsob, akým trávili svoj posledný rok. Začali si plniť sny, tráviť viac času s celou rodinou. A práve tu má pre mňa príbeh jednu z najsilnejších myšlienok...naše večné „veď potom“ sa napokon nemusí stať nikdy. A koľko vecí nám práve pre toto odkladanie v živote unikne?
Ak máte radi ťažšie príbehy, určite po knihe siahnite, stojí za to.
Čo má spoločné peklo, Cthulhu a Pán prsteňov? Na prvý pohľad nezmyselné spojenie, no v knihe Komu zvonia do pekla nie je nič nemožné. Veď aj samotný Lucifer sa tu hrá na dohadzovača...
Tento príbeh je na prvý pohľad mixom všetkého možného, no má to svoj dôvod. Lili je mŕtva a v posmrtnom živote neplatia takmer žiadne pravidlá. Najmä nie v tom, ktorý stvorila autorka. A musím povedať, že táto jej predstava večnosti sa mi nakoniec veľmi páčila. Jej vnímanie posmrtného života nie je vôbec typicky kresťanské, pretože ide o kombináciu rôznych náboženstiev, mytológií a nakoniec aj našich vlastných predstáv. Nie je preto žiadny problém prechádzať sa po Valhale, skočiť na párty k Persefone, bývať v dome s vlastným vedomím, či pracovať priamo v pekle. Lili sa totiž ako bývalá zamestnankyňa zákazníckej podpory rozhodla práve tieto svoje skúsenosti zužitkovať a vytvoriť hellpdesk.
Samotné peklo je tu vykreslené skôr ako útulné, „cozy“ miesto, teda pokiaľ nepatríte medzi hriešnikov, vtedy dokáže byť poriadne drsné. Starajú sa oň tí najmilší démoni pod slnkom a chráni ho obrovská armáda na čele s Belom.
Bel je síce neúprosný generál, no podľa mňa je to ten najväčší dobrák pod slnkom. Zbožňuje svoju rodinu a pre ženu svojho života by kradol aj... ponožky. Jeho vzťah s Lili je milý a zároveň horúci ako samotné peklo. Vyvíja sa postupne a pomaly. A obaja majú radi Pána prsteňov, čo je pre mňa ďalší dôvod, prečo ich milovať.
Najviac ma však bavili vedľajšie postavy a drobné nenápadné narážky na popkultúru a rôzne „easter eggs“. Ako niekto, kto zbožňuje mytológiu, som si predstavu božstiev hrajúcich vedomostné kvízy naozaj užívala. Najviac som však zvedavá, či autorka nájde odvahu a venuje samostatnú knihu aj samotnému „Lucimu“.
Autorka sa v knihe snažila otvoriť aj mnohé ťažké témy. Z môjho pohľadu to však bola trochu aj slabina celého príbehu, pretože nič nešlo úplne do hĺbky. Oceňujem však, že ich nevynechala. V tomto u mňa vynikla najmä dejová linka malej Sharkie a Belovo PTSD.
Viem, že táto kniha nemá až také dobré hodnotenia. Je dlhá a myslím si, že osekať pár strán by jej určite pomohlo. Na mňa však táto možno až detsky naivná predstava posmrtného života fungovala skvelo.
Toto bola tretia kniha od Cavanagha a pre mňa bola toto rozhodne ( zatiaľ) najlepšia časť s právnikom Eddiem Flynnom. Nielenže bol príbeh veľmi napínavý, ale zároveň sa človek dozvedel veľa o tom ako funguje právny systém, čo sa týka trestu smrti v niektorých štátoch Ameriky. Bolo to veľmi zaujímavé a poučné v tom, kam až dokáže zájsť človek, ktorý sa hrá na Boha, ohýba zákon a rozhoduje o živote a smrti iného človeka. Rozhodne je to kniha k zamysleniu, či už ste za trest smrti, alebo nie....budete nad touto závažnou témou ešte dlho premýšľať.
4,75/5
Som rada, že som natrafila na výborné slovenské fantasy. Očakávajte do detailov prepracovaný nový svet, zaujímavý originálny magický systém založený na vnútornom prežívaní človeka. No aj veľa neznámych pojmov, postáv, trošku komplikované mená a názvy - mne nerobili problém, ale viem, že sú čitatelia, ktorí tieto veci v knihách nemajú príliš v láske. Preklápa sa skôr k náročnejšiemu fantasy než k oddychovke.
Dej plynul stredným vyrovnaným tempom. Nechýbala ani akcia a boj. Osobne som si najviac užívala scény z nemocnice, ktoré mi pripomínali reálnu prácu na našich oddeleniach. Ako kolegyňa kolegyni gratulujem za tieto výborne napísané riadky.
Hlavná hrdinka je osirelá mladá dievčina, ktorej osudom je zachrániť svet. To sme už niekde počuli. ALE tu by som chcela zdôrazniť, ako je výborne napísaná. Ľudsky, s chybami, citmi, reálnymi emóciami, je húževnatá, starostlivá, láskavá, rozumná, húževnatá, v istých momentoch aj prchká - primerane k veku a situácii. Preto som nemala dojem, že ju už poznám a “takých tu bolo”. Ostatné postavy boli tiež skvelo napísané. Dialógy boli zmysluplné, bez vaty.
Chcela by som vyzdvihnúť absenciu vulgarizmov a intímnych scén, v podstate by ste márne hľadali romantickú linku. Je tu len jej slabý náznak. Preto Deti Vilderienu môžte s pokojným svedomím odporúčať aj teenagerom a mladším čitateľom.
Neviem presne pomenovať, čo mi chýbalo k pomyselnej dokonalosti. Metaforicky, akoby to chcelo ešte malú štipku soli alebo korenia k delikátnej chuti pokrmu. Možno som čakala od záveru ešte viac, ako mi bolo predostreté.
