2026 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Volám sa knihomoľ. Nie, nie je to diagnóza (zatiaľ), ale životný štýl! Knihy sú moja vášeň, oddych aj adrenalín v jednom. Milujem True crime – ak je v názve sériový vrah, som tam prvá. Detektívky, trilery, napínavé akčné príbehy? Áno, prosím! Mysteriózne, horory, fantasy, sci-fi? Prečo si vyberať, keď môžem mať všetko?
Čím zamotanejšia zápletka a záhadnejšie nitky deja, tým viac si užívam ich rozpletanie. Záver príbehu je pre mňa niečo ako odmena za intelektuálny maratón – potím sa spolu s vyšetrovateľmi a aj ja mám výslužku: čitateľskú katarziu.
Som úplne závislá na knižných sériách – Sam Porter, Sebastian Bergman, Robert Hunter, Maarten S. Sneijder či Kim Stoneová sú moji literárni kamoši. Oni vyšetrujú vraždy, ja vyšetrujem, kedy stihnem prečítať ďalší diel. A ak sa pýtate, kde ma nájdete – skúste najbližšie knihkupectvo, knižnicu, gauč s dekou... alebo hoci len nasledujte stopy knižného prachu.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Ako samostatnú knihu hodnotím 4*, ale ak mám hodnotiť túto knihu ako 13 diel série tak dostáva 1*. Prečo?
Na príbehu ma najviac zaujalo zrkadlenie osudov Kate a Rachael. Obe v očiach svojej komunity „zlyhali“, obe porušili jej prísne pravidlá a napokon odišli. Každá sa však vydala úplne inou cestou. Práve toto prepojenie dodáva prípadu osobnejší rozmer a zároveň núti Kate konfrontovať sa s vlastnou minulosťou.
Príbeh je pretkaný flashbackmi do obdobia, ktoré Rachael prežívala so svojou najlepšou kamarátkou Lorettou. Postupné odhaľovanie minulosti, spleť klamstiev a tajomstiev udržiavali moju pozornosť a dej graduje do finále, ktoré dokáže zmeniť pohľad na udalosti zo začiatku knihy.
Ak by som Strmý pád hodnotila ako samostatnú detektívku, bola by som spokojná. Problém nastáva vo chvíli, keď ju hodnotím ako trinástu časť série.
Po trinástich knihách už totiž autorkin rukopis poznám až príliš dobre. To, čo ma kedysi dokázalo prekvapiť, dnes skôr očakávam. Linda Castillo píše pútavo, vie vystavať atmosféru, pracovať s napätím aj vytvoriť zaujímavý kriminálny prípad. Čoraz silnejšie však cítim, že jej séria nežije spolu so svojimi postavami skôr okolo nich vytvára stále nové prípady.
A práve to mi začína prekážať najviac.
Osobný vývoj hlavných postáv je veľmi pomalý, miestami mám dokonca pocit, že prešľapujú na mieste. Vedľajšie postavy, ktoré poznám už celé roky, zostávajú prevažne kulisou a objavia sa najmä vtedy, keď ich Kate potrebuje pri vyšetrovaní. Po trinástich dieloch by som od série očakávala, že Painters Mill nebude iba miestom ďalšej vraždy, ale svetom, ktorého obyvatelia sa spolu s príbehmi menia.
A potom je tu recyklovanie motívov. Ďalšie tajomstvo, ďalší človek blízky Kate, ďalšie odhalenie, že niekto nie je tým, za koho ho považovala... V takom malom meste začína byť koncentrácia zločinu, klamstiev a pochybných charakterov taká vysoká, že Painters Mill by už pomaly potrebovalo vlastnú pobočku FBI.
Tentoraz ma navyše vyrušili aj drobné nelogickosti. Napríklad telefonický kontakt Rachael s Lorettou vo mne vyvolal otáznik, keďže práve pravidlá používania telefónov v amišskej komunite autorka v predchádzajúcich dieloch pomerne dôsledne vysvetľovala. Sú to detaily, ale keď človek číta sériu postupne, začne ich jednoducho vidieť.
A tak som sa dostala do zvláštnej čitateľskej situácie: Linda Castillo ma stále baví, ale jej séria ma začína unavovať. Jednotlivé prípady fungujú, knihy sa čítajú ľahko a napätie autorka vytvárať vie. Len už od nej po trinástich dieloch nechcem ďalšiu variáciu toho, čo som čítala predtým. Chcem, aby sa pohli postavy. Aby dostali priestor aj ľudia okolo Kate. Aby ma Painters Mill dokázalo prekvapiť niečím iným než ďalším zločinom a ďalším tajomstvom.
No nič. Čo mám v poličke, to dočítam.
Castillo je dobrá spisovateľka. O tom ma trinásť prečítaných kníh presvedčilo. Teraz by ma ešte mala presvedčiť, že vie napísať aj sériu, ktorá sa spolu so svojimi postavami skutočne vyvíja.
Tentoraz Linda Castillo výrazne mení zaužívanú schému série. Nejde o klasické vyšetrovanie vraždy ani o hľadanie páchateľa. Oveľa väčší priestor dostáva minulosť Kate, jej policajné začiatky a dôvod, prečo sa po rokoch vrátila do Painters Mill. Práve tieto informácie ma na knihe zaujali najviac.
Prvýkrát som mala pocit, že autorka obrátila zaužívané roly. Tentoraz nie sú Amiši tými, ktorí potrebujú pomoc zvonka. Naopak práve oni sa bez váhania postarajú o človeka z 'anglického' sveta. Je to síce nenápadná zmena, no príbehu dodáva inú dynamiku a zároveň pekne ukazuje, že ľudskosť nezávisí od toho, do akej komunity patríme.
Prvá časť príbehu ma okamžite vtiahla. Policajná naháňačka zasypaná snehovou víchricou mala výbornú atmosféru a vytvorila pocit neustáleho ohrozenia. Keď sa však dej presunul na amišskú farmu, tempo výrazne spomalilo. Chýbala mi klasická policajná práca, výsluchy, zbieranie dôkazov aj postupné skladanie mozaiky prípadu. Hoci vyšetrovanie prebieha mimo Kate, autorka mu venuje len minimum priestoru.
Niektoré situácie na mňa navyše pôsobili málo uveriteľne. Uväznenie Kate a Giny na odľahlej farme, zatiaľ čo Tomasetti funguje ako spojka s vonkajším svetom, som ešte prijala. O to menej presvedčivo na mňa pôsobilo, ako ľahko sa na rovnaké miesto dostali tí, ktorí ich prenasledovali. Práve v takých chvíľach som mala pocit, že napätie vznikalo skôr z rozhodnutí autorky než z prirodzeného vývoja deja.
Napriek výhradám oceňujem, že sa Linda Castillo nebála skúsiť niečo iné. Tento diel síce nepatrí medzi moje obľúbené, no priniesol viac pohľadov do Kateinej minulosti než väčšina predchádzajúcich kníh.
Aspoň som sa na pár hodín preniesla zo súčasných horúčav do zasneženého Ohia. Škoda len, že samotný príbeh vo mne nezanechal taký silný dojem, ako som po jeho sľubnom začiatku očakávala.
Príbeh jedenásteho dielu opäť spája policajné vyšetrovanie s rodinnou drámou a bolestivými tajomstvami minulosti. Téma únosu dieťaťa vo mne vždy vyvoláva silné emócie. Autorka sa tentoraz snažila udržiavať napätie aj tým, že jednotlivé kapitoly označila časom, ktorý uplynul od zmiznutia dievčatka. Na mňa však tento spôsob nefungoval tak, ako zrejme zamýšľala. Namiesto rastúceho napätia som si čoraz viac všímala drobné nelogickosti a kontinuitné chyby, ktoré ma z deja vytrhávali. Miestami som mala dokonca pocit, akoby Linda Castillo pri písaní až príliš dôverovala svojej osvedčenej schéme.
Napriek tomu ma zaujal samotný motív príbehu. Nie je to len detektívka o hľadaní vraha či nezvestného dieťaťa. Je to aj príbeh o tom, ako odsudzovanie, hanba a rozhodnutia prijaté v mene ochrany rodiny môžu zničiť životy nevinných ľudí. Práve táto rovina bola podľa mňa najsilnejšia.
Žiaľ, tentoraz mi to nestačilo. Po jedenástich knihách by som očakávala výraznejší posun hlavných postáv, no Kate, Tomasetti aj ich okolie akoby zostali stáť na mieste. Pocit hanby je prvým dielom série, pri ktorom som mala dojem, že sa autorka s príbehom príliš ponáhľala. Nechýbajú zaujímavé myšlienky ani silná téma, no ich potenciál podľa mňa zostal len čiastočne využitý.
Aj slabší diel ma však neodradí. Painters Mill ešte nepovedalo posledné slovo a ja som zvedavá, čím ma Kate Burkholderová prekvapí nabudúce.
Aj desiaty diel série s Kate Burkholderovou prináša poriadnu dávku akcie, násilia, tajomstiev a prekvapení. A tentoraz sa Linda Castillo trafila do môjho vkusu naozaj presne.
Keď uprostred noci zhorí historická stodola do tla, na miesto prichádza policajná náčelníčka Kate Burkholderová. To, čo spočiatku vyzerá ako nešťastná náhoda, sa mení na vyšetrovanie vraždy vo chvíli, keď v troskách nájdu telo osemnásťročného Daniela Gingericha. Mladého Amiša niekto nechal zomrieť mimoriadne krutým spôsobom.
Prečo by však niekto chcel zabiť obľúbeného a pracovitého mladíka?
Kate opäť naráža na dobre známu hradbu mlčania amišskej komunity. Čím hlbšie však preniká pod povrch zdanlivo pokojného života, tým viac zisťuje, že Daniel možno nebol tým, za koho ho všetci považovali. Jedno tajomstvo odkrýva ďalšie a vyšetrovanie postupne otvára témy, ktoré bolestivo narážajú na Kateine vlastné predstavy o komunite, z ktorej pochádza.
Po desiatich dieloch už veľmi dobre poznám autorkin rukopis aj schému, ku ktorej sa rada vracia. Napriek tomu ma tento prípad bavil viac než niektoré predchádzajúce. Má ponurú atmosféru, svižné tempo, dostatok podozrivých aj tajomstiev a postupné odhaľovanie pravdy fungovalo presne tak, ako mám v krimi rada.
Linda Castillo ani tentoraz svojich čitateľov nešetrí. Za pokojnou fasádou amišského života ukazuje násilie, predsudky, pokrytectvo aj tajomstvá, o ktorých je jednoduchšie mlčať, než ich vytiahnuť na svetlo.
Ak máte radi napínavé, ponuré a drsné detektívky s atmosférou severského krimi prenesenou na americký vidiek, tento diel rozhodne stojí za pozornosť. Pre mňa patrí k tým vydarenejším z celej série.
A po desiatich prípadoch môžem skonštatovať jedno: Painters Mill by som si ako miesto na pokojný život rozhodne nevybrala.
Spočiatku ma tento diel bavil možno práve preto, že sa konečne trochu odklonil od zaužívanej šablóny série. Kate tentoraz pracuje v utajení, sama a v izolovanej amišskej komunite, kde nevie, komu môže veriť. Pocit neustáleho ohrozenia, uzavretosť prostredia a vedomie, že pomoc nie je na dosah, vytvorili atmosféru, ktorá ma držala v napätí.
O to viac ma mrzí záver. Rozuzlenie som síce nečakala, takže moment prekvapenia fungoval, no tentoraz pre mňa prekvapivé neznamenalo zároveň presvedčivé. Odhalenie hlavného motívu mi k dovtedajšiemu smerovaniu príbehu jednoducho nesadlo. Mala som pocit, akoby sa príbeh tesne pred cieľom náhle vydal trochu iným smerom a samotné vysvetlenie prišlo príliš rýchlo na to, akú atmosféru a očakávania autorka dovtedy budovala.
Škoda, pretože väčšinu knihy som si naozaj užívala. V moci zla malo napätie, výbornú atmosféru a predovšetkým inú dynamiku než predchádzajúce prípady Kate Burkholderovej.
Tentoraz mi však cesta k pravde sadla oveľa viac než pravda samotná.
