Čitateľské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mať pohromade všetky svoje recenzie? Pochváliť sa knihami, ktoré ste čítali a podeliť sa o svoj názor na ne? Vytvorte si u nás verejný profil.
Založiť si profilVýborná detektívka, ktorá ma postupne vtiahla do deja. Krátke kapitoly, rýchly dej a vynikajúce rozuzlenie, ktoré som nečakala.
4. augusta uplynulo už 64 rokov, ako našli mŕtvu Marilyn Monroe v dome v LA, ako 36 ročnú. Vo veku v akom som teraz ja. Šialená predstava. Či už tá, ako sa už v takom mladom veku zapísala do povedomia ľudí, alebo tá, že zomrela tak mladá. Okolo jej smrti je mnoho otáznikov, ale oficiálna verzia je samovražda resp. predávkovanie liekmi.
Beletrizované životopisy od @noxi.slovensko zbožňujem. Aj keď to nie sú žiadne párstranové jednohubky, ale obšírnejšie knihy, veľmi rada po nich siahnem a doslova na nich číham, či nevyšlo z tejto edície niečo nové. Rovnako to bolo aj pri Marilyn. Čo-to už o nej viem a s jej menom sa mi automaticky spája široký úsmev, blond vlasy, biele šaty, sexymbol tej doby, ale aj Arthur Miller.
O jej detstve či mladosti som toho veľa nevedela, ale ako to už v Hollywoode býva, hviezdičky to obvykle jednoduché nemali. Marilyn nebola výnimkou. Ťažké detstvo, osamelosť a rovnako aj dospievanie. Žena, ktorá túžila byť šťastná a milovaná, no dostalo sa jej dohodnuté manželstvo už ako 16 ročnej. 16!
Autorky skvelo opísali jej pocity, odhodlanosť ísť si za svojim snom a rovnako aj premenu na ženu, ktorú poznajú generácie, čim ma veľmi ľahko vtiahli do deja. Tak ako som spomínala, kniha sa zameriava na jej detstvo a mladosť, a teda dôležitá časť, ako obšírnejší Hollywood v knihe chýba. Ale možno bude nejaké pokračovanie? Kto vie?
Kniha sa čítala rýchlo. Jednoducho napísaný, aj keď miestami smutný, ale o to realistickejší príbeh nám ponúkol iný pohľad na sexsymbol danej doby. Citlivá a neistá, osudom skúšaná žena, ktorej odhodlanie a sny boli silnejšie ako neprajnosť osudu.
Jedna z mála knížek, od který jsem se nemohla odtrhnout. Fakt super.
Ja neviem prečo si to stále spôsobujem. Táto kniha má nulovú výpovednú hodnotu.
Svoj dej by dokázala vopchať do dvoch strán.
Postavy sa absolútne nezmenili, skôr sa zhoršili.
Čistá katastrofa.
Belly je jedno hlúpe, rozmaznané, otrasné decko, ktoré si zaslúži facku.
Conrad je, ako som už raz povedala, najhorší book "boyfriend" na celom svete. Nechápem ako dokázal prebehnúť Tamlina.
Teším sa ako tieto knihy spálim aby ich už radšej nikdy nikto nečítal.
Perfektná kniha ako predošlé od tejto autorky. Krásny pútavý dej kde nechýba romantika, napätie a rôzny ludia či už dobrý ale aj falošný u ktorých sa to preukáže až neskôr i o priznaný si pravdy pred druhými.
Má človek nárok na druhú šancu? Práve túto otázku vo mne zanechal príbeh Druhý dych.
Vanesa sa ocitá na pokraji života a smrti. Táto udalosť ju radikálne zmení. Do cesty jej vstúpi úspešný podnikateľ William, ktorému Vanesa pripomína bolestnú minulosť. Dokáže sa William preniesť cez minulosť?
Dámy a páni, usaďte sa, vezmite si pukance a začítajte sa. Kávu neodporúčam, aj tak vám vychladne a vlastne ani tie pukance nebude treba.
Kniha Druhý dych bola divoká a skvelá jazda plná emócií. Nechýbali dojímavé momenty, ale ani vtipné situácie, ktoré krásne odľahčili príbeh.
Vanesa Bilková bola princezná, rozmaznaná, drzá. Tak presne taká bola. Život jej uštedril rany, ale rozhodla sa bojovať a zmeniť sa. Vanesa bola za silná ženská postava, pracovitá, úspešná, ale nemala dosť sebavedomia, aby mala rada svoje tele. Oči jej musel otvoriť až William.
William Davison. Och, William. Okamžite som si ho obľúbila. Úspešný biznisman so se.i telom, ale uzavretý, záhadný a poznačený minulosťou. Bol starostlivý, milý, takého chlapa by sme chceli mať doma. A to gesto, ktoré urobil pred koncom knihy
Medzi hlavnými postavami fungovala výborná chémia už od začiatku, ktorá dodávala príbehu ešte väčšiu hĺbku. Okamžite ma to vtiahlo do deja. Bavil ma pomalý vývoj ich vzťahu a veľmi sa mi páčilo striedanie pohľadov jednotlivých postáv.
Autorka sa okrem romantickej linky venovala aj ťažším témam. Krásne vyskreslia vnútorné boje svojich postáv. Ich vývoj bol uveriteľný a postupne som si k nim vytvorila silné puto.
Štýl písania mi neskutočne sadol. Druhý dych sa čítal ľahko, bol bez zbytočných opisov, a prst po ploche displeja mi len tak behal. Príbeh ma viackrát prekvapil a minimálne jeden zvrat bol pre mňa naozaj šokujúci vôbec som ho nečakala. Keďže mám rada aj detektívky a hľadanie vrahov, tak pri tejto som tipovala vývoj deja a čuduj sa svete, bola som často mimo.
Veľmi oceňujem zasadenie príbehu do slovenského prostredia, ktoré dodalo príbehu príjemnú autentickosť. Bonusom bola komunikácia s autorkou počas môjho čítania, ktorú som spamavala mojimi pocitmi.
Druhý dych je emotívny príbeh o druhých šanciach, hľadaní seba samého, láske a sile odpustenia. Ak máte radi tieto trópy v knihe, určite siahnite po tejto knihe.
"Vražda? Šesť z desiatich. Užila som sito, ale asi by som si to už nezopakovala"
A presne pre tento typ humoru si ma kniha získala od prvých stránok.
Ofelia a Alex strielali hlášky, len to tak lietalo.
Milujem sarkastické doťahovačky.
Ale späť na začiatok, a že to bol začiatok vážený!
Opísanie atmosféry Sorrowsong je úžasné. Škótske hmly, dažde a blikajúca elektrika.
Už len knihu do ruky a som doma. Ok tá elektrika by ma štvala.
Dobre, možno aj tie vraždy....
Príbeh Ofélie je bolestivý. Ale neskutočne oceňujem, ako sa autorka popasovala s osudom Ofélie. Lebo viete. Ofélia! Dokonalo napísané.
A Alex. Môj ňunák. Chudák chlapec, v čom to žil a žije. V 23 rokoch!
No jeho rodičia (áno aj matka, pardon ale haló!) si zaslúžia šibenicu. Slučku už zväzujem a posielam.
Takže Alexa aj chápete, a to ako sa stane posadnutým, aj keď nechce. Môj zlatý od prvého stretnutia si nemal šancu (čo nám dokazuje aj bonusová kapitola, takže ju neprehliadnite).
No a váhanie Ofélie? Naozaj sa nájde niekto, kto ju nepochopí?
Zápletka okolo našeho stalkera mi zamotala hlavu, ale odhalila som ho skorej. Cha!
Ehm... Alebo že by nie? (Nuž to si musíte zistiť v knihe sami)
Ten záver. Ja som len mala otvorené ústa a úzkosť na srdci. Lebo !!!!
Ale sklamal ma Alex, po tom všetkom sa zachoval ako chumaj, a rozhodol sa byť debilom.
Nuž ja už netrpezlivo vyzerám druhý diel, lebo naozaj Citadella Publishing do svojich kníh pridáva omamné látky. Inak si to neviem vysvetliť. Ja som proste závislá na ich knihách.
A ešte tá obálka, tá oriezka a tie ilustrácie vo vnútri.
Nielen pastva pre dušu, ale aj pre oči.
Vidíme sa na akadémii Sorrowsong!
IG: storytimewithpetra
Kniha ma zaujala na základe obálky, oriezky aj anotácie. Všeobecne totiž platí, že mám rada príbehy, v ktorých vystupujú vlci alebo draci.
A teraz k samotnému obsahu. Svet ako taký neznel zle, ale spôsob, akým bol podaný, bol veľmi priemerný.
Úprimne, som už nesmierne unavená zo slabých hlavných hrdiniek, ktoré sú jednoducho len krásne princezné a „výnimočné“... ale vlastne čím? Pretože jediné, čím je Aurora v tejto knihe výnimočná, je jej nekonečná naivita a neschopnosť uvažovať racionálne, čo ma vytáčalo na maximálne výnimočnej úrovni.
Zároveň sa nám však autorka snaží podsunúť, že hlavná hrdinka je veľmi bystrá a dochádzajú jej súvislosti, ktoré ostatným unikajú. Hm... škoda, ale ja jej to jednoducho neverím.
Summa summarum, bolo to dosť rozporuplné. V určitých momentoch bola Aurora naozaj schopná a vedela konať rozumne, no v iných som jej správanie alebo uvažovanie vôbec nechápala.
Puto a chémia medzi Aurorou a Callumom boli podľa mňa také plytké a málo uveriteľné, že mi vlastne bolo jedno, čo s nimi bude. Pretože očividne stačí, že ona je krásna princezná a on je svalnaté šteniatko.
Už som fakt presýtená zápletkou, kde hlavná postava žije v sebaklame, netuší, čo sa skutočne deje vo svete okolo nej, a vďaka hlavnému hrdinovi postupne precitne... ale samozrejme mu predtým odmieta veriť.
A teraz sa dostávame k tomu najsmutnejšiemu: keď čitateľa viac baví záporák, ktorý je miliónkrát zaujímavejší, tajomnejší a lepšie spracovaný než postavy, ktorým má držať palce.
Takže áno, rozhodla som sa, že fandím záporákovi Blakeovi. Pretože je jediný, kto má nejakú hĺbku a postranné úmysly, ktoré nie sú na úrovni tínedžera, ktorému sa ešte len vyvíja prefrontálny kortex.
A pozitíva?
1 hviezdička za príbeh s vlkmi
1 hviezdička za humor
1 hviezdička za to, že sa kniha dobre čítala
A uvidíme, či si prečítam pokračovanie.
Emily Henry je pre mňa autorka, u ktorej vždy idem na istotu. Viem, že píše s hĺbkou, citlivosťou a humorom. Doposiaľ sa mi ešte nestalo, aby ma nejaká jej kniha sklamala.
Konkrétne pri tejto som si prešla recenzie, pretože ma na goodreads prekvapilo nižšie hodnotenie než je obvykle štandart u jej kníh. Bola som pripravená na sklamanie.
Ak ma doteraz Emily Henry vždy dokázala rozosmiať a dovolila mi zrelaxovať pri romantike, ktorá nebola plytká (na rozdiel od súčasných hladín riek počas týchto odporných 40-stupňových horúčav), tentokrát sa jej podarilo ma emočne rozbiť a dojať. Prvýkrát mi pri jej knihe vyhŕkli slzy.
Na obranu tejto knihy a aj tých, ktorí boli sklamaní, že nedostali svoju obvyklú dávku Emily Henry úplne tomu rozumiem. Pretože aj ja som väčšinu knihy premýšľala: „Emily, kam týmto smeruješ? Prečo potrebujem vedieť toľko o Margaretinej minulosti?“ Celú dobu som len dúfala, že Emily vie, čo robí, a že ma záver knihy nesklame.
A nesklamala. Prišli posledné štyri kapitoly a ja som len sedela s výrazom: „Dobre, Emily. Už chápem, čo si robila.“ A takéto prepojenie som vôbec nečakala.
Takže moja láska k Emily Henry pretrváva a dúfam, že týmto smerom sa bude uberať aj naďalej. Pretože predstava, že autorka, ktorá ma doteraz vedela rozosmiať a zrelaxovať, ma dokáže zároveň aj rozplakať, je kombinácia, ktorú si veľmi rada zopakujem.
Vždy som si chcel prečítať niečo o človeku, ktorý oznámil koniec cenzúry v roku 1968, niečo o charakteristike muža, ktorý zapichol svoje pero do tém, ktoré dokázali dobu ozvučiť správnym tónom a uvolniť atmosféru podozrievania a strachu.
